V minulosti bolo cestovanie výsadou iránskej elity, ktorá po islamskej revolúcii v roku 1979 odišla do Európy a USA. Dnes sa na cesty vydáva mládež z iránskej strednej triedy, často proti vôli svojich rodičov.
Tridsaťjedenročná Sára Luíová vyrastala v čase, keď prázdniny znamenali bez výnimky presun na sever ku Kaspickému moru. Jej obzory sa ale zmenili, keď sa pred dvoma rokmi vydala autostopom do historického mesta Jazd na juhu. Išla so skupinou neznámych ľudí, s ktorými sa zoznámila cez stránku CouchSurfing.
„Nemala som vôbec žiadne vybavenie. Na nohách som mala ľahké topánky a na chrbte batoh vypožičaný od kamarátky,“ povedala táto žena z Teheránu. Bola to ale dobrá skúsenosť a ona sa rozhodla našetriť si na štyridsaťdňovú dovolenku v Európe, aj keď to znamenalo spor s rodičmi.
„Nepristúpili na to zo dňa na deň a nebolo to pre nich ľahké. Postupne som im ale dokázala, že obstojím na kratších cestách, takže mi začali veriť. Keď teraz cez víkend zostanem doma, príde otec a pýta sa, či je všetko v poriadku,“ hovorí Sára.
Mnoho Iráncov, najmä ženy, počúva varovania pred individuálnym cestovaním. „Keď Iráncom poviem, že som v Európe spala v mládežníckej ubytovni, väčšinou sú v šoku a hovoria: ‚Chceš azda povedať, že v tvojej izbe boli neznámi ľudia a že ti neublížili?‘,“ opisuje ďalšia cestovateľka Máhzád Eljásíová.
O autostope sa dozvedela prvýkrát v roku 2015 a odvtedy vraj týmto spôsobom prešla 32 iránskych provincií a 20 cudzích krajín. „Irán je pre takýto druh cestovania bezpečný a autostop je teraz móda. Jedna žena mi napísala, že použila moju stránku na Instagrame, aby presvedčila manžela. ‚Keď to môže robiť ona a sama, tak to zvládneme aj my‘, povedala mu,“ rozpráva Eljásová.
Časy sa (pomaly) menia
V perzskom roku 1395, čo je obdobie od marca 2016 do marca 2017, vyšlo do cudziny 9,2 milióna Iráncov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ich bolo o 38 percent viac a oproti obdobiu pred desiatimi rokmi to bol dvojnásobok.
Aj keď sa prezident Hasan Rúhání, zvolený prvýkrát v roku 2013, snaží vyviesť Irán z izolácie a zlepšiť povesť krajiny, v cudzine sa Iránci stále necítia veľmi vítaní. Migračné opatrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa komplikujú vstup do USA a podmienky na získanie víz do Európskej únie menej majetných odrádzajú. Jednoduchšie je vycestovať do Turecka, Malajzie, Indie a najnovšie aj do Gruzínska, Ruska a Srbska.
Tridsaťosemročný Alírezá Zefarí na seba pred dvoma rokmi vzal herkulovskú úlohu. Chce v plnom rozsahu zdokumentovať Irán pre cestovateľov. Jeho materiál zahrnie historické i prírodné perly, ktorých je v Iráne veľa. Odhaduje, že na dokončenie svojho projektu bude potrebovať ešte osem rokov. Výsledok bude určený spoluobčanom aj cudzincom.