Galapágy chcú menej turistov

, , 01.03.2018 11:00
Galapágy, more, prístav, lode,
Mesto Puerto Ayora na ostrove Santa Cruz na Galapágoch. Autor:

Je to raj zo samého úsvitu časov, poklad, ktorý mnohí chcú objavovať. Súostrovie Galapágy si však chce svoje prírodné bohatstvo uchrániť, a preto obmedzuje prílev turistov.

Na bielom piesku v zálive Tortuga na ostrove Santa Cruz sa čierne leguány s prehistorickými hrebeňmi vyhrievajú na slnku a návštevníci sú z toho nadšení. V diaľke sa surferi vznášajú nad vlnami Pacifi ku medzi morskými korytnačkami. Potápači obdivujú raje manta a žraloky a nekonečné množstvo pestrofarebných rybiek.

Vulkanické súostrovie tvorené 19 veľkými ostrovmi a desiatkami skalnatých ostrovčekov ležiace asi tisíc kilometrov od Ekvádoru sa až doteraz dokázalo chrániť a zachovať si čo možno najviac ohrozených druhov tým, že prijímalo turistov len v malom počte.

Ekvádor si je dobre vedomý, že rozvoj turistiky vo svete – vlani vzrástol počet medzinárodných turistov o sedem percent – zvyšuje tlak na súostrovie zaradené na zoznam svetového dedičstva UNESCO.

„Galapágy sú klenotom, o ktorý sa musíme starať. Musíme byť tvrdí, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia,“ vyhlásil ekvádorský minister turistiky Enrique Ponce de León.

Galapágy majú len malé hotely a kontrolujú výpravy na ostrovy prostredníctvom organizovaných okružných plavieb. Súostrovie, ktoré poslúžilo Charlesovi Darwinovi v rozvíjaní jeho teórie o evolúcii druhov, sa označuje za luxusnú destináciu ekoturizmu.

Návšteva tohto raja nie je lacná. Lety z Quita či Guayaquily na tichomorské pobrežie stoja od 2–tisíc do 7–tisíc dolárov.

Turisti napriek tomu pribúdajú. Ich počet už dosiahol 245–tisíc za rok. Podľa úradov je to maximálne možný počet, aby nebol ohrozený ekosystém ostrovov. Tento limit by mohol byť čoskoro uzákonený.

„Ekologické, sociálne a biologické zvláštnosti tejto unikátnej lokality nás nútia stanoviť strop, riadiť turistiku podľa ponuky, a nie podľa dopytu,“ spresňuje riaditeľ Galapágskeho národného parku Walter Bustos.

Súostrovie bolo predtým cieľom pirátov a veľrybárov, ktorí lovili vo vodách aj na ostrovoch. Preto sú tam dnes invazívne druhy, ako sú psy, mačky alebo potkany. Kvitne tam nezákonný rybolov a príroda je vystavená zmenám klímy.

Výnimočný priestor bol v roku 1959 vyhlásený za národný park. Až 97 percent plochy je chránených a ľudské aktivity sú obmedzené na zvyšné tri percentá.

Okolo súostrovia bola vyhlásená morská rezervácia s plochou 138–tisíc štvorcových kilometrov, jedna z najväčších na svete, a zóna 38–tisíc štvorcových kilometrov (čo je zhruba rozloha Slovenska) medzi ostrovmi Darwin a Wolf, kde je najviac žralokov na svete. Tá bola vyhlásená za morskú rezerváciu, takže je tam zakázaný všetok rybolov.

V minulom roku navštívilo Ekvádor 1,6 milióna turistov, o 14 percent viac ako v roku 2016. Toto číslo je v porovnaní so susednými krajinami ako Peru však nízke. Prezident Ienin Moreno chce napriek tomu urobiť z turistiky pilier ekonomiky.

Vyhlásil politiku „otvoreného neba“, aby liberalizoval vzdušný priestor. A v reakcii na početných turistov, ktorí chcú navštíviť Galapágy, oznámila štátna letecká spoločnosť TAME nové lety na ostrovy.

„Musíme klásť viac dôraz na kvalitu, predlžovať pobyty turistov a umožňovať im navštíviť zvyšok krajiny,“ usudzuje minister Enrique Ponce de León.

Cestovná agentúra Metropolitan Touring, ktorá na Galapágy vozí asi 12–tisíc turistov ročne, varuje, že obmedzenie počtu turistov povedie k zvýšeniu cien.

„Hoci to odporuje obchodným záujmom, je to rozumné opatrenie, aby sme neskončili ako Machu Picchu,“ ruiny inkského kultového mesta v Peru, myslí riaditeľ tejto agentúry Roque Sevilla.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#turisti #Galapágy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk