Po ceste z Hongkongu som smeroval naspäť na Taiwan. Keď som si hľadal najlacnejšiu letenku, objavil som spojenie Macao – Taipei. Avšak to, čo ma čakalo v tejto malinkej krajine, ma viac než príjemne prekvapilo.
Stará pravda hovorí, že keď chceme dlho žiť, mali by sme sa často stretávať so svojimi priateľmi, socializovať sa. Tu, v Macau, je to veľmi jednoduché – krajina totiž vedie rebríček najľudnatejších štátov sveta.
Koniec-koncov, prvá je aj v inom rebríčku – má vraj najšťastnejších obyvateľov pod slnkom. Na ploche menšej ako mnoho miest býva niekoľko miliónov ľudí. Takže skryť sa tu je zrejme dosť náročné.
Foto: Aleš Tvrdý
Mám veľmi rád takéto malé štáty, lebo všade je to naozaj na skok. Práve preto som z prístavu zvolil do centra pomalú chôdzu. Necelá hodina prechádzky v slnečnom počasí bola za mnou a ja som stál zoči-voči ikone celého Macaa – hotelu Lisboa (Lisabon).
Jeho zovňajšok na mňa pôsobil skôr ako vesmírna loď, čo práve zaparkovala na našej Zemi, a nie ako miesto, kde sa ubytovávajú ľudia. Nuž, sto ľudí, sto chutí…
Návšteva tejto krajiny je v hľadáčiku najmä tých, čo radi pokúšajú šťastie. Konkrétne v hazarde. Nie je žiadnym tajomstvom, že jej druhé meno je Las Vegas Ázie. Práve vďaka kasínam sa štátna pokladnica napĺňa o väčšiu polovicu z celkových príjmov.
Foto: Aleš Tvrdý
Počas návštevy som si však povedal, že sa týmto zariadeniam vyhnem. Viac ma zaujímali miesta, ktoré sa tu zachovali z predošlej éry. Mám na mysli dobu, keď tu „šéfovali“ Portugalci.
V minulosti som už navštívil niekoľko bývalých kolónií, no to málo, čo som tam objavil z minulosti, ma príliš nenadchlo. To, čo sa však stalo tu, v Macau, bolo celkom odlišné.
Avšak skôr, ako som sa dostal na tie správne miesta, sa mi podaril jeden celkom veľký omyl. Trochu som si poplietol smer a nasadol na autobus, ktorý ma odviezol, kam som vôbec nechcel – do City of Dreams.
Práve takto sa volá časť Macaa, kde sa sústredia všetky tie nablýskané a mnohokrát gýčové atrakcie. Tie denno-denne lákajú gamblerov asi z celého sveta.
Keď vysvitlo, že som zasa raz niečo preplánoval, radšej som z autobusu ani nevystúpil a našťastie ma po hodine doviezol späť na to isté miesto, kde som naň aj nastúpil.
Potom už moje kroky s precíznosťou švajčiarskeho hodinára smerovali presne tam, kam mali – do portugalského sveta v Ázii.
Akousi vstupnou bránou doňho je najznámejšie námestie Senado. Už tu som akosi stratil pojem o svojej polohe a neraz som sa pristihol, ako si myslím, že som na Pyrenejskom polostrove.
Priľahlé ulice, tiahnuce sa všetkými smermi, boli vernou kópiou toho, čo som pred pár rokmi videl v Porte. Chodníky, okná, domy, kvetináče, výzdoba, balkóny… Jednoducho všetko pôsobilo, ako keby ma niekto preniesol do inej krajiny.
Foto: Aleš Tvrdý
Ako som sa presúval k najväčšej kultúrnej pamiatke – ruinám kostola Svätého Pavla – krajina ma neustále presviedčala, že je skutočne najľudnatejšia. Keď sa k domácim navyše pridajú davy dychtivých turistov, je to naozaj slušná masa ľudí prúdiaca na malom priestranstve.
Pred samotným kostolom sa našťastie rozkladalo malé námestie s vysokým schodiskom. Tu sa akosi ten dav lepšie rozplynul v priestore.
Uspokojiť sa však len s tým, že si pozriem to najhlavnejšie, mi nestačilo. Preto som dlho neváhal a ruinám sa otočil chrbtom. Mojím ďalším cieľom bolo len tak sa bezstarostne motať po týchto zachovalých uliciach a spomínať na Portugalsko. Bolo to viac než jednoduché a viac než úžasné!
Foto: Aleš Tvrdý
Mnohokrát som sa nestačil čudovať a žasnúť nad tým, koľko tu toho predošlí kolonizátori stihli vybudovať. Okrem spomínaného hlavného námestia a ruín ma ešte viac dostali miesta, ktoré som objavil len tak – zhodou okolností alebo vďaka zvedavosti, čo je za ďalším rohom. Boli tam rôzne malinké námestia a skryté ulice. Takto stráviť deň bolo naozaj úžasné.
Do Macaa som išiel s tým, že to tam azda nejako pretrpím. Keď som však zistil, že moje predstavy sú od reality také vzdialené, ako predpoklad, že rozbijem jackpot v najväčšom kasín, tak som sa nestačil diviť.
Macao je najkrajšia bývalá kolónia, akú som doposiaľ navštívil. Jeho krátku návštevu môžem každému len odporučiť!