„Nečakal som to. Zrazu som sa mohol zadarmo najesť,“ hovorí tento šesťdesiatnik, ktorý si zarába na živobytie tým, že zbiera odpadky, najmä plasty, ktoré potom predáva.
Potraviny pochádzali z projektu Zdieľaná dobročinnosť, ktorý zastrešuje mimovládne organizácie Foodcycle. Tá rozdeľuje chudobným zvyšky zo svadobných hostín v krajine, kde sa jedlom nesmierne plytvá.
Súostrovie v juhovýchodnej Ázii je podľa minuloročnej štúdie Economist Intelligence Unit po Saudskej Arábii druhou krajinou na svete, kde sa najviac plytvá potravinami. V Indonézii, kde žije 260 miliónov ľudí, každoročne vyhodí každý obyvateľ takmer 300 kilogramov potravín. Za Indonéziou nasledujú Spojené štáty.
Podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa vo svetovom meradle každoročne vyhodí 30 percent vyprodukovaných potravín, čo je 1,3 miliardy ton.
Boj proti plytvaniu potravinami na svadbách sa zatiaľ sústreďuje na Jakartu, ale jeho zakladateľka Astrid Paramitová dúfa, že sa rozšíri aj na ďalšie mestá a na ďalšie príležitosti, ako sú rôzne konferencie a stretnutia, kde sa podáva občerstvenie.
Jakarta je metropola extrémov, kde mrakodrapy susedia s chudobnými predmestiami a kde sú značné rozdiely medzi bohatými a chudobnými.
Luxusná svadba Aldena Lukmana a Jessiky Widjajovej, zakladateľov jedného start-upu, stála vyše 93 000 eur. To je viac, než si mnoho Indonézanov zarobí za celý život.
„V Indonézii sa koná veľa svadieb a na nich je príliš veľa potravín, zatiaľ čo v krajine je bohužiaľ veľa chudobných,“ hovorí Astrid Paramitová.
Ak sa v Indonézii toľko plytvá jedlom, je to čiastočne spôsobené miestnou tradíciou, ktorá velí, aby bolo na svadbu pozvaných čo najviac klientov, ktorí väčšinou na pozvanie neodpovedia, či prídu alebo nie. Preto organizátori svadieb objednávajú oveľa viac jedla, než sa zje.
Od vlaňajšieho novembra sa k iniciatíve Astrid Paramitové pripojila päťdesiatka svadieb. Zhromaždilo sa asi 1,6 tony potravín, ktoré sa prostredníctvom potravinových bánk rozdelili chudobným.
Indonézska potravinová banka okrem toho spolupracuje s pekárňami a chudobným rozdeľuje čerstvý chlieb.
Keby sa jedlá pripravovali v rôznych porciách, od malých cez stredné po veľké, prispelo by to k menšiemu plytvaniu, myslí si Arief Daryanto, expert na výživu a profesor na poľnohospodárskej univerzite v Bogore na predmestí Jakarty.
„Indonézia by sa mohla vysporiadať s plytvaním potravín tiež tak, že by vymeriavala pokuty obchodom a supermarketom, ktoré jedlo vyhadzujú,“ hovorí.
V Jakarte mladí manželia, ktorí súhlasili s tým, že zvyšky z ich hostiny sa odovzdajú núdznym, inšpirujú ďalšie páry, aby ich napodobnili.
„Obslúžili sme všetkých hostí, ktorí prišli, a jedlo zostalo. Je potrebné, aby ľudia premýšľali, ako zvyšky potravín využiť a dať ich tým, ktorí to potrebujú,“ dodáva Alden Lukman.