Denník zo Srí Lanky 4: Ako sme sa v meste Kandy trošku stratili

Viem, že niektorí cestovatelia chcú rušné horské mesto Kandy na Srí Lanke obísť. Je tu pomerne hustá doprava, lenže ja milujem ten pach horúcich chodníkov zmiešaný so smradom z naftových motorov, do toho vône korenín a jedla z obchodov, hrmot, ruch a prúdiaci dav.

17.09.2018 07:00
OLYMPUS DIGITAL CAMERA         Foto: ,
Sárka a ujo mäsiar na trhu v meste Kandy. Obaja majú úprimné, ,,zubaté" úsmevy, však?
debata

To je Ázia a na svojej ceste Srí Lankou chcem zažiť nielen prírodu, ale aj toto. Ak je človek prvý a možno jedinýkrát na Srí Lanke, nemal by podľa mňa obísť tunajší slávny budhistický Chrám svätého zuba a ak nemá rád tlačenicu, nech tam ide mimo púdže (niečo ako naša omša).

Nech si na hornom poschodí sadne medzi Srílančanov oblečených v slávnostnej bielej, privrie oči a chvíľu porozmýšľa o svojom živote.

Jasné, sú takí cestovatelia, čo vyhľadávajú výlučne prírodu, chápem. Ja to chcem mať namiešané tak ako dobrý mixovaný drink a cítiť v ňom rôzne chute, ktoré sa do tej záverečnej harmonicky spájajú.

Na nákupy najradšej bez chlapa

So 16-ročnou dcérou Sárkou sme v meste Kandy navštívili trh. Šoférovi a nášmu srílanskému sprievodcovi Manojovi Peirisovi sme museli vyskočiť z minivanu, pretože kryté parkovisko vedľa trhu bolo plné a aj tak som ho nemala chuť so sebou vláčiť po trhu.

Chceli sme si to tam vychutnať samy dve – podobne kandyjské uličky – a čo s chlapom počas „shoppingu“? Otrava! Poslali sme ho preč s tým, že mu zavolám zo svojho mobilu so srílanskou sim-kartou, keď ho budem potrebovať.

Nechceš si kúpiť lietajúcu rybu? Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Srí Lanka trh ryba trhovník lietajúca ryba Nechceš si kúpiť lietajúcu rybu?

Kandyjský „municipal central market“ je zmes obchodíkov s potravinami, mäsom, rybami, ovocím, koreninami, ajurvédskymi liečivami a kozmetikou, hodvábom, pašmínou, textilom… Za zmienku stojí najmä ázijský predaj mäsa, pohľad naň výrazne zvyšuje počet vegetariánov.

Dohodli sme sa so Sárkou, kde sa stretneme, ak sa mi stratí (čo je tu, v tlačenici, veľmi pravdepodobné), dala som jej mobil so srílanskou sim-kou a nejaké peniaze, ak by náhodou musela zobrať tuk-tuk.

Mám aj s manželom zo sveta takú skúsenosť, že keď sa niekomu stratíte, snažte sa obaja vrátiť na to miesto, kde ste sa videli naposledy. Len niekedy môžu mať ľudia rozličné spomienky na to, kde sa naposledy videli…

Čo kúpiť na trhu a čo v záhrade korení?

Na trhu sme ochutnali množstvá rôzneho ovocia, ktorého názvy si vážne ani nepamätám, vypili sme oranžový kokosák „king coconut“ a vyškriabali z neho dužinu, zobli si zo slávneho srílanského dezertu kaludodol a Sárka kúpila svojej učiteľke varenia na hotelovej akadémii vzácny šafran.

Koreniny, možno aj niektoré originálne zabalené kozmetické výrobky, je lepšie nakúpiť tu a nie v predražených záhradách korení určených pre turistov (Spice Garden).

Takto vyzerá ovocie mangostána, keď je... Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
mangostána ovocie Srí Lanka mangostin Takto vyzerá ovocie mangostána, keď je otvorené. Sladučké, mňam.

Kúpila som tu dokonca aj celolístkový čaj, hoci viem, že neodolám ani špecializovanému obchodíku, aký má takmer každá čajová továreň.

Čo sa však týka mnou používaného krému na tvár s obsahom aloe vera, ten si radšej kúpim v Spice Garden. Podobne aj santalový olej na kozmetické účely. Trhu v tomto až tak nedôverujem.

Manojovi som zavolala, že sa stretneme pred hlavným vchodom hotela Queens, čo je starý kultový koloniálny hotel oproti Chrámu svätého zuba (len už by potreboval minimálne novú omietku).

V minulosti som v ňom dokonca jednu noc bývala, písal o ňom Boris Filan vo svojej knihe „Tajomstvo Budhovho úsmevu“ o Srí Lanke a chcela som zažiť jeho starobylú atmosféru.

Manoj nás s autom už čakal a pokračovali sme na obed do domu šoféra a sprievodcu po Srí Lanke Ajitha. Je Manojovým dobrým priateľom, takisto už absolvoval veľa poznávačiek so Slovákmi.

Na obede u srílanského priateľa Ajitha

Budhista Ajith so širokým bielym úsmevom na tmavej tvári nás čakal na začiatku jednej ulice na motorke, aby nás viedol, lebo Manoj k nemu tiež išiel po prvýkrát.

Bolo to veľmi príjemné stretnutie. Ajith má len jedného trojročného synčeka, pekného šibala, ktorý sa rozhodol steny domu aj podlahy vylepšiť svojou umeleckou tvorbou.

Nejaké nové „maliarske vychytávky“ pribudli aj počas našej návštevy (zlomyseľne som mu priniesla farbičky).

Som No. 1! Aspoň tu, na trhu v Kandy.
Trhovník v meste Kandy predáva duriany -...
+9Takto vyzerá ovocie mangostána, keď je...

Ajithova žena je pekná, s plachým úsmevom a úžasne dlhými vlasmi pod zadok, len nehovorí po anglicky. Ajith má strašne milú 82-ročnú mamičku o dve hlavy nižšiu odo mňa, ktorá sa so mnou neustále chcela fotografovať.

Okrem iného sme ochutnali karí z chlebovníka (Manoj hovoril, že mať v záhrade veľký strom chlebovníka obsypaný plodmi znamená aj isté bohatstvo, lebo v Colombe sa jeden plod predáva za 350 Rs – takmer dve eurá), jedli sme aj karí z najväčšieho ovocia na svete – jackfuitu.

A nasmiali sme sa. Ajith hovorí dobre a zrozumiteľne po anglicky. Keďže som sa ho pýtala, či si jeho žena niekedy strihala vlasy, odpovedal, že nie, len počas Poya day, čiže počas Splnu si ich podstrihne, aby jej lepšie rástli.

Na to som ja povedala, že Spln máme na druhý deň, tak nožničkami zo svojej manikúry (iné tu nemám) Manojovi obstrihám zvyšky vlasov okolo plešiny a možno ich bude mať konečne husté.

Ajithova mamička si so mnou stále chcela robiť... Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Srí Lanka babka stará žena Srílančanka Ajithova mamička si so mnou stále chcela robiť selfie.

Ajitha to ohromne pobavilo, nákazlivo sa rozosmial a moja dcéra Sára mi vynadala, že si nemám z nášho miláčika Manoja – najlepšieho na svete! – robiť srandu! (Mimochodom, obaja sa už spikli proti mne, samozrejme.)

A ešte Ajith rozprával, že je z piatich detí, ale len on s bratom sú takí tmaví. Tak som mu povedala, že sú možno s bratom „od poštára“. (To ho tiež veľmi pobavilo a jeho mamička nám, našťastie, nerozumela, lebo sa na mňa veľmi prívetivo usmievala a vyzvala ma na ďalšie „selfíčko“).

Ako sme sa potme stratili

No – už to so mnou vydržte, ešte dramatický záver. Po návšteve Ajitha sme obe chceli ostať so Sárkou v meste a Manoja sme poslali do hotela. Manoj mi podrobne vysvetlil, ako sa do hotela dostaneme a vraj najlepšie bude zobrať si pri budove Červeného kríža vedľa kandyjského jazera tuk-tuk, čo nás vyvezie hore na kopec nad jazero, kde sú hotely.

Odišiel, my sme sa s dcérou poflákali, a keď sa začalo stmievať, rozhodli sme sa ísť do hotela pešo, pretože sme mali strašne plné bruchá (a čakala nás hotelová večera).

Kráčali sme po kraji tmavej ulice nahor, samozrejme, nebol tam nijaký chodník a autobusy i tuk-tuky sa nám vyhýbali na centimetre.

Mala som na ruksaku svetielka, ktoré sme zapli (odporúčam zobrať!). Sára síce vyhlásila, že vyzerám ako tuk-tuk (asi som aj taká široká), ale aspoň sme boli viditeľné.

Šoféri a sprievodcovia Ajith a Manoj sú dobrými... Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Srí Lanka sprievodca šofér sprievodcovia šoféri Šoféri a sprievodcovia Ajith a Manoj sú dobrými priateľmi. Vidíte tú parádne pokreslenú stenu za nimi? Ajithov synček je umelec!

Už sa vážne zotmelo (na Srí Lanke je už o siedmej tma ako v rohu), uličky stmavli a vyliezli tie potvory komáre (a hádajte, kde bol môj repelent, no predsa v hotelovej izbe!).

V istej chvíli som stratila cestu, pretože nám jeden chlapec na križovatke, bohužiaľ, ukázal nesprávny smer. V tej chvíli mi zvoní mobil. Ustarostený Manoj: „Kde ste? Už je tma!“ Vravím mu, že som sa asi stratila, len netuším, kde sme, je tma, z ľudí ani noha.

Naokolo nebol nijaký hotel, ktorého názov by som Manojovi povedala do telefónu a tabuľa s názvom ulice – zabudnite! Odrazu vidím uniformovaného strážnika pred akousi vládnou budovou, bežím k nemu, podávam mu mobil: „Povedzte môjmu priateľovi po sinhálsky, kde som!“

Chvíľu spolu hovoria, potom mi ten týpek strašne lámanou angličtinou ukazuje, že ku akej bielej budove na kopci sa mám dostať.

Kráčame teda v určenom smere, ale skôr, ako sme k nej došli, našiel nás Manoj. Celý vystrašený mi hovorí, že ma už s dcérou nikam samu nepustí (no zbohom).

Vysvetľujem mu, že ja som sa už z podstatne väčšej šlamastiky dostala v Indii a nech dýcha zhlboka. Nie, nie, vraj už večer nikam samy dve nepôjdeme!

Myslím, že je, chlapec sinhálsky, zbytočne v obavách, pozvanie na večernú dávku tekutej dezinfekcie to spraví!

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Srí Lanka #exotika #Kandy #Sri Lanka by Bianka