Mexiko: Mozaika prírodných krás a histórie

Keď sa povie Mexiko, väčšine z nás sa vybavia planiny pokryté kaktusmi alebo aztécke pyramídy či dokonalý mayský kalendár. Len v predstavách milovníkov hôr sa Mexiko spája s mohutnými horskými chrbtami a nebotyčnými vulkánmi. Málokto vie, že tu leží Pico de Orizaba, najvyššia hora medzi aljašskými šesťtisícovými velikánmi na severe kontinentu a ekvádorskou sopkou Cotopaxi.

24.02.2007 17:20
Mexiko Foto:
Mexiko

Do Mexika sa dostávame trocha netradične – preplávaním širokej rieky v srdci pralesa na hraniciach medzi Guatemalou a Mexikom. Z domorodej loďky vystupujeme v ospalom pohraničnom mestečku Frontera Corozal v spolkovom štáte Chiapas. Musíme zohnať vstupné pečiatky do krajiny, pretože pri odlete z Mexiko City by sme mali problémy. Na colnej a pasovej stanici je však zatvorené. Po dlhšom čase prichádzajú dve ženy v civile. Je nedeľa a asi varili sviatočný obed. S nechuťou sa prezliekajú do uniforiem a vybavovanie formalít naťahujú.

S tvrdo vybojovanými pečiatkami v pasoch nasadáme do autobusu. Po troch hodinách jazdy sa ocitáme v Palenque, ktoré patrí k najznámejším a najpozoruhodnejším mayským archeologickým náleziskám v krajine. Leží na strmom vrcholku na okraji rozsiahlej Yucatánskej roviny a je obklopené kopcami porastenými bujnou vegetáciou. Okolo sa rozprestiera krásny Národný park plný divej zveri a zaujímavého rastlinstva.

Ďalšou zastávkou je San Cristóbal. Mesto založené v roku 1528 španielskymi conquistadormi má ešte aj dnes jedinečný koloniálny šarm. Bolo postavené ako španielska bašta v strede nepriateľskej indiánskej populácie. Posledný útok sa odohral v roku 1994, keď ho napadli Zapatisti a na 30 hodín ho obsadili. San Cristóbal je okrem svojich starobylých katedrál a kostolov známy aj jantárom, ktorý sa doluje v údolí Simonojovel. V meste je množstvo klenotníctiev s krásnymi šperkárskymi výrobkami. Na rozdiel od jantáru, ktorý sa v Európe nachádza na brehu Baltského mora, mexický jantár sa doluje vysoko v horách v baniach. Táto fosílna živica vznikla zo živice ihličnatých stromov pred 50 miliónmi rokov.

My sme sem však prišli za veľkou prírodnou zvláštnosťou. Naším cieľom je Sumidero, údajne najhlbší kaňon sveta. Kolmé steny, ktorými preteká rieka Grijalva, sú miestami až 1 000 metrov vysoké. Loďkou sa plavíme popri jaskyniach. Z ich stropov visia až k hladine vody mohutné kvaple. Kajmany sa vyhrievajú na slnku v zátočinách rieky. Väčšie z nich majú až trojmetrovú dĺžku. Všade prítomné pelikány lovia okolo nás ryby. Zo skalných stien padajú vodopády a na hladine vody sa kolíšu fialové kvety vodných hyacintov.

Tequilla sa pije s čili korením

Večer sa vraciame do prístavu v dedinke Chiapa de Corso a pokračujeme ďalej k pobrežiu Tichého oceánu. V noci prechádzame cez Tehuantepeckú šiju, kde sa končí Stredná a začína Severná Amerika. Šija tvorí len 210 km široký pruh zeme medzi Tichým a Atlantickým oceánom a kedysi sa na tomto mieste plánovalo vybudovanie prieplavu medzi oceánmi.

Skoro ráno vystupujeme z autobusu v prístave Puerto Escondido. O pár dní nás čaká výstup na najvyššiu horu Mexika-Pico de Orizaba, a tak relaxujeme v teplých vodách Tichého oceánu. Nasledujúci deň mierime do vnútrozemia – do mesta Oaxaca, ktoré bolo centrom starých indiánskych kultúr Zapotékov a Mixtékov. Mesto leží v širokom, plochom údolí v nadmorskej výške 1 600 metrov. Španielsky dobyvateľ Cortéz bol krásou krajiny taký uchvátený, že sa honosil titulom oaxackého markíza. Dodnes tu žije 15 rôznych pôvodných etník a na vidieku sa hovorí domorodými jazykmi. Celú oblasť preslávili bohaté tradície pôvodných obyvateľov.

Tristo metrov nad zeleným údolím sa vypína zapotécky Monte Albán založený v roku 500 p. n. l. Je z neho krásny pohľad na celé oaxacké údolie a ešte aj dnes jeho chrámy a pyramídy vzbudzujú obdiv a úctu. Monte Albán je výsledkom práce staviteľov, ktorí majstrovsky ovládali svoje remeslo.

Oaxacké údolie je typické pestovaním kaktusu agáve, z ktorého sa vyrába tequilla, ale aj mezcal. Aký je medzi nimi rozdiel, sme zistili v továrničke na výrobu mezcalu v dedinke Mitla. V jedinej miestnosti malej pálenice sa agáve drví v kamennom mlyne, nakladá sa do drevených kadí a po vykvasení sa páli v medených kotloch utesnených chlebovým cestom nad otvoreným ohniskom. Mezcal potom zreje niekoľko rokov v sudoch z dreva kanadského bieleho duba. Rozdiel medzi mezcalom a tequillou je asi taký ako medzi domácou slivovicou a slivovicou vyrobenou priemyselne. Tequila sa v Mexiku podáva so zmesou soli a čilli, nápoj sa pije bez citróna.

Vysoko v horách nad Mitlou sa nachádza mimoriadne zaujímavá prírodná pamiatka. Hierve el Agua sú obrovské, asi 200 metrov vysoké travertínové terasy bielej a hrdzavej farby. Dajú sa prirovnať vari len k tureckému Pamukale. Na ich vrcholkoch sú minerálne pramene vytvárajúce jazierka. Ich voda, bohatá na minerálne soli, modeluje nádhernú scenériu. V jazierkach sa dá v teplej siričitanovej vode aj vykúpať a pritom sledovať hlboko v údolí agávové políčka.

Víchrica na najvyššom bode Mexika

Cez mesto Puebla sa blížime k Atlantickému oceánu. V horách neďaleko pobrežia, v nadmorskej výške 2600 metrov, sa nachádza dedinka Tlachichuca, ktorá je východiskom k výstupu na Pico de Orizaba. Jeho pôvodný indiánsky názov bol Citlaltépetl – Hviezdna hora. Je to perfektne vytvarovaný vrchol v tvare bielej homole cukru čnejúci viac než 3 000 m nad okolitú krajinu. Z hľadiska geológie sa radí k sopečnému typu stratovulkánov a posledné geologické prognózy naznačujú, že táto zdanlivo neškodná sopka sa môže znova prebudiť k životu. Je najvyššou sopkou a zároveň treťou najvyššou horou Severnej Ameriky hneď po Mt. McKinley (6 194 m n. m.) a Mt. Logan 6 050 (m n. m.).

Vystupujeme cez sýtozelené borovicové lesy a horské lúky ku kamennej chate Octavio Alvarez vo výške 4 260 m n. m. Chata je neútulná. Nedá sa v nej kúriť a k dispozícii sú len drevené prične. K dobrému pocitu neprispieva ani počasie, ktoré sa popoludní pokazilo. Skoro ráno, ešte za tmy, začíname s výstupom v hustej hmle a mrholení. Postupujeme nepríjemnou pohyblivou sutinou a potom skalami potiahnutými tenkou glazúrou ľadu. Po prekonaní zľadovatených skál sa terén stáva miernejším a my traverzujeme k vrcholovému ľadovcu, ktorý sa začína tisíc výškových metrov nad chatou. Obúvame si mačky a krátko pred obedom stojíme na najvyššom bode Mexika. Silná víchrica a husté mračná znemožňujú výhľad, preto rýchlo zostupujeme do bezpečia. Krátko pred zotmením sa ocitáme späť v dedinke Tlachichuca.

Cestou do Mexiko City nás čaká ešte návšteva najväčšej pyramídy na svete, ktorou je Veľká Cholulská pyramída. Nie je to omyl. Svojou výškou 66 metrov je síce nižšia ako egyptské pyramídy, ale každá jej hrana meria neskutočných 350 metrov, čím táto pyramída svojím objemom prekonáva hrobky faraónov. Španieli po dobytí mesta postavili na jej vrchole kostolík, ktorý tam stojí dodnes.

Z diaľky vyzerá pyramída ako zarastený pahorok. Archeologické vykopávky sa totiž zatiaľ robia len na jej úpätí. Vnútri pyramídy však archeológovia odhalili systém chodieb v dĺžke 8 km. Len menšia časť z nich je prístupná verejnosti. Bočné tunely odhaľujú časti starých chrámov a strmých obradných schodísk. Miestami sa tu človek cíti, ako keby na chvíľu vstúpil do filmu o Indiana Jonesovi.

Cez pahorkatinu porastenú borovicovými lesmi sa dostávame na okraj obrovskej panvy obklopenej horami, v nadmorskej výške 2 400 metrov. Dominujú jej zasnežené vrcholy päťtisícových sopiek Popocatépetl a Ixtaccihuatl. Ako schádzame do údolia, otvára sa pred nami pohľad na hlavné mesto Mexiko City. Počet jeho obyvateľov sa pomaly blíži k 30 miliónom a robí z neho najväčšie mesto sveta. V strede námestia Zócalo veje na stožiari gigantická mexická zástava. Ako prvá návštevníkovi udrie do oka Katedrála, najväčší kostol na území Latinskej Ameriky z roku 1573. Nájdeme v nej 27,5 m vysoký, pozlátený „Oltár Kráľov“.

Večer je na Zócale živo. Na krytej tribúne sa striedajú tanečné súbory, o kus ďalej tancujú aztécki Indiáni za zvukov bubnov. Neďaleko nich ľudoví liečitelia vyháňajú z pacientov neduhy. Na blízkom námestí Plaza Garibaldi sa zhromažďujú skupinky spevákov a hudobníkov Mariachis. Všetci sú oblečení do tesných, striebrom vyšívaných čiernych oblekov a na hlavách majú veľké sombrera. Ich hudobný repertoár závisí od želania zákazníka, ale hlavne od hĺbky jeho peňaženky.

V Mexiko City sme navštívili ešte veľa pozoruhodných miest. Videli sme najväčšie antropologické múzeum sveta, plavili sme sa po aztéckych „Plávajúcich záhradách“, navštívili sme štadión, kde sa dvakrát konali majstrovstvá sveta vo futbale a tiež známe pútnické miesto, Baziliku Guadalupe. Na okraji Mexiko City sa nachádza slávny Teotihuacán. Ostáva tajomstvom, kto založil v roku 200 p. n. l. toto staroveké mesto. Jeho rozkvet trval až do roku 650. Aztékovia, ktorí do Mexickej panvy prišli okolo roku 1345, našli mesto v pokročilom štádiu rozpadu. Pre Aztékov to však vždy bolo posvätné miesto a práve od nich pochádza jeho dnešný názov, ktorý v preklade znamená "Miesto, kde sa z ľudí stali bohovia“.

Fakty o Mexiku

Mexiko je prevažne hornatá krajina, preto je vo vnútrozemí pre Európana prijateľná klíma. Tropické podnebie panuje pri pobreží Tichého oceánu a Mexického zálivu a tiež v nížinách Yucatánskeho polostrova a v džungliach okolo guatemalských hraníc. Turisticky sa dá krajina poznávať po celý rok. Treba však počítať s tým, že klimaticky najnestabilnejšie počasie je zhruba v čase nášho leta, keď sa vyskytuje najviac zrážok a hurikánov.

Cestovať po Mexiku sa dá najjednoduchšie pomocou autobusov. Doprava je o niečo drahšia ako v okolitých krajinách, ale je spoľahlivá a rýchla. Cesta napríklad z guatemalských hraníc (Palenque) do Mexiko City stojí 60 USD.

Celkom slušné ubytovanie sa dá zohnať v hosteloch v priemere za 6 USD na osobu a deň.

Asi najdrahšia položka pre cestovateľa je strava, ktorú je lepšie nakupovať v obchodoch. Pomerne lacno sa dá ešte najesť v rôznych ľudových vývarovniach na trhoch alebo v pouličných stánkoch.

Vstupy do múzeí a pamiatok stoja okolo 4 USD. Vo väčších mestách sa zíde, keď má človek so sebou platobné karty VISA prípadne Master Card.

Povinné očkovanie sa pri vstupe do Mexika nevyžaduje. Dobré je byť očkovaný proti žltačke.

Vízová povinnosť bola pre Slovákov zrušená v roku 2004. Pri odlete z Mexiko City sa platí výstupný poplatok 20 USD.

Ani v 30-miliónovom Mexiko City sa nestratíte. Veľmi dobre tu funguje metro. Lístok na všetky trasy bez časového obmedzenia stojí 2 pesos, čo je asi 6 Sk. Trasy sú prehľadne značené rôznymi farbami a bolo by veľkým umením tu zablúdiť.

Základné informácie

Rozloha:1 964 375 k­m2

Počet obyvateľov: 97 mil. (2000)

Hlavné mesto: Mexiko City

Štátne zriadenie: federatívna republika

Úradný jazyk: španielčina

Mena: peso

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba