Denník zo Srí Lanky 11: O dvoch bielych zadkoch a drevenom moste v Bogode

"Im going to catch a rabbit," hovorí náš šofér a sprievodca Manoj šoférujúc van. (Akého zajaca ide chytať?) Moja úroveň jazyka anglického zjavne na tieto frázy nepostačuje.

01.01.2019 07:00
mnisi, drevený most, Bogoda, Srí Lanka Foto: ,
Malí mnísi a za nimi drevený most v Bogode.
debata

Povedané úplne bez metafory: Manoj chce jednoducho vypustiť obsah svojho mechúra do prírody.

Zastavujeme na kraji cesty, je tu dosť stromov, kam sa dá schovať. Hovorím, že aj my so Sárkou by sme rady poobdivovali krásy srílanskej kveteny. Ideme teda prvé.

Manoj je gentleman, alebo sa skôr bojí o svoj čistý minivan. Poobzeráme sa, nikde nikoho. Skvelé. Dole gate, čupneme.

Odrazu za naším chrbtom tichý zum-zum motocykel a na ňom dvaja mládenci. Len vyvalia oči na jeden veľký a jeden malý biely zadok.

To v živote nevideli. Takmer havarujú, ale prvý hrdinsky drží riadidlá a druhý sa hrdinsky drží prvého.

Moju dcéru ide poraziť, mne je to jedno, veď nech sa pozrú, chlapci, to už v živote neuvidia, iba ak vo sne. (Suba sihina, sladké sny po sinhálsky. A zadok sa povie po sinhálsky „puka“!)

Nastupujeme do auta, Manoj sa rehoce, pretože presne tuší, čo sa stalo. „Išli tu okolo mňa dvaja na motorke a hrozne sa smiali. Neviete, prečo?“ (Tak nech si radšej ide chytiť svojho zajaca!)

Všade niekto je!

Srílanské záchodové príbehy majú svoje čaro. Tu je totiž dosť veľký problém zastaviť niekde, kde nikto nie je. Na Srí Lanke jednoducho všade niekto je, aj keď navôkol nie je jediný dom, chatrč ani nič.

Vo chvíli, keď si čupnete (hovorím o ženách, chlapi to majú aspoň „na stojáka“), vynorí sa ujo, čo vedie na špagáte kravu.

Ale na rozdiel od nás, v miestnych reštauráciách tu nepýtajú za použitie diery v zemi peniaze (aj tak je to v prírode krajšie).

Cesta vlakom po Srí Lanke je zážitkom,...
Takto čakajú tuk-tuky pred železničným prejazdom.
+13Toalety v lokálnej reštaurácii nevyzerajú vždy...

Manoj už dávnejšie ovláda aj slovo „cikpauza“. Naučil ho to milý slovenský párik. Keď mi to prvýkrát napísal do četu, že vie nové slovenské slovo „sixpowuser“, vôbec som netušila, o čom točí.

Až keď mi to vysvetlil, pochopila som, že sa našu slovenskú výslovnosť (s anglickým akcentom) snaží prepísať do angličtiny. Cikpauza!

Na Manoja som si ja, koťuha, vymyslela jeden výletík. Chcela som ísť pozrieť drevený most v Bogode, čo je najstarší drevený most na Srí Lanke postavený v 16. storočí nad riečkou Galanda Oya.

On sám bol na tom mieste len jediný raz pred mnohými rokmi a pamätal si, že tam vedie pomerne zlá cesta.

Odviezli sme sa preto so Sárkou vlakom z Elly do stanice Hali Ela, pretože sme chceli mať aj zážitok z lokálneho vlaku (40 minútová jazda). Tam nás na stanici Manoj počkal so svojím vanom a pokračovali sme do dedinky Katawala.

Cesta sa stále zužovala a vo chvíli, keď mal človek pocit, že ňou ledva prejde jeden van, objavil sa oproti nákladiak alebo autobus.

Manoj to s prehľadom zvládal. Občas som si bola istá, že príde o pravé spätné zrkadlo (kde má volant), alebo že minimálne ľavým kolesom skončíme v miestnom odtokovom žľabe.

Zapadnutý autobus

Potom sa pred nami objavili dva plné autobusy plné srílanských školákov v uniformách. Jeden bus plný chlapcov, druhý plný dievčat. A zapadli rovno pred nami v miestnej riečke, ktorá pretekala krížom cez cestu…

Zadná časť autobusu zapadla do rieky. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
autobus, rieka, Srí Lanka Zadná časť autobusu zapadla do rieky.

Manoj povedal, že idú na výlet práve k drevenému mostu v Bogode, pretože okrem mosta je tam aj budhistická svätyňa a v okolí treba dodržiavať pravidlo „zahalené ramená a kolená“ (super, že to včas povedal, moja 16-ročná dcéra Sárka mala oblečené šortky).

Srílančanom trvalo 15 minút, kým prišli na to, že na to, aby zodvihli zadok autobusu, ktorý sa zadrel do zeme, treba nechať vystúpiť z autobusu všetky decká a nepomôže podkladať iba šutre pod pneumatiky.

Keď na toto prišli, podarilo sa im prejsť (ááááále, trošku si ten spodok odrali!). Bála som sa, ako to zvládne Manoj, lebo má nový van a stál majland. Mesačne zaň spláca 300 eur, čo nie je nijaká sranda a musí naň zarobiť.

Ten van vo voľnej chvíli neustále leští a ofukuje (v takom čistom aute ste sa v živote neviezli) a ani pod stieračom nesmie byť jediná šmuha!

Vanom cez rieku

Manoj sa nadýchol, pokyvkal hlavičkou, pevne zovrel volant (ja som stála vonku a filmovala som to, nech má aspoň pamiatku) a vybral sa do rieky. A dal to. (Podľa mňa to bolo tým, že som vystúpila, spodok auta sa výrazne zdvihol.)

Drevený most v Bogode a priľahlý „temple“ je veľmi pekné miesto, kde turistu nestretnete. Z autobusov sa vyvalili decká v bielych rovnošatách, otvorili si papierové škatuľky s obedom (ryža s kečupom, s kečupom ku bielej rovnošate!) a začali jesť.

Školáci na drevenom moste v Bogode. Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
dreveny most, Srí Lanka, Bogoda Školáci na drevenom moste v Bogode.

Manoj zorganizoval miestneho mnícha, aby odomkol svätyňu a ukázal nám nádherné maľby na stenách jaskyne a ležiaceho Budhu (mal krásne ružové nechtíky na nohách). Dali sme mu za to 500 rupií (2,5 eura) a všetci boli spokojní.

Ešte predtým Manoj požičal mojej 16-ročnej dcére svoj sarong, ktorý si opásala okolo šortiek, aby nemala odhalené nohy.

Potom sme poobzerali a nafotili most a vybrali sme sa naspäť, lebo mních mal pre deti náučnú prednášku a naša prítomnosť školákov výrazne vyrušovala (stále sa obzerali, namiesto toho, aby toho uja v oranžovom rúchu pozorne počúvali).

Cesta naspäť do Elly, kde sme prespávali, bola rovnaká, zas cez rieku. Aspoň si Manoj umyl pneumatiky, večer bude mať so svojím miláčikom menej práce.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Srí Lanka #Sri Lanka by Bianka