Slabý ozón, úchvatné fotky: Ako Slovák Aleš privítal rok na novozélandskej pláži

04.02.2019 07:00
Nový Zéland, Polostrov Coromandel, Cathedral Cove
Posledné lúče slnka v roku 2018. Autor:

Ako prežiť Silvester a s tým spojený prelom rokov? Dumám nad touto otázkou pár dní pred 31. decembrom už uplynulého roku 2018, píše cestovateľ a fotograf Aleš.

Prvopočiatočný plán mi nevyšiel lebo mám časový sklz a nestihnem sa dostaviť na miesto, ktoré som si predstavoval. Nevadí. Tu, na Novom Zélande, je predsa veľmi veľa ďalších iných, kde sa dá čakať na rok 2019.

Presne tak. Ani to netrvalo dlho a mal som nový plán. Bol som z neho nadšený. Nachádzal som sa na polostrove Coromandel. Zhruba 80 kilometrov odtiaľto je miesto, ktoré mám zaznačené vo svojom itinerári.

Cathedral Cove je niečo ako jaskyňa na pláži a pred pár rokmi sa preslávila po celom svete, keď záber na ňu umiestnila do svojho operačného systému jedna zo softwarových spoločností. Odvtedy o tomto mieste viem aj ja.

Počasie sa nakoniec umúdrilo.
Počasie sa nakoniec umúdrilo. Autor: Aleš Tvrdý, www.photoandtraveling.com

Kráčam pomalým tempom po úzkej ceste, palec mám zdvihnutý nahor. Času mám dosť, takže sa k jaskyni chcem dostať stopom.

Ani nie do pol hodiny už sedím v aute s príjemnou paňou, ktorej vek mohol byť okolo 60 rokov. Bola to učiteľka angličtiny.

Zrejme preto som jej veľmi dobre rozumel. Ak by na mňa spustila zélandský kiwi dialekt, po zrozumiteľných slovách by som len lapal, ako topiaci sa po slamke.

Skôr, ako ma vysadí kdesi uprostred ničoho, lebo jej cesta nejde až tak ďaleko, ako tá moja, ešte ma vezme na svoje obľúbené miesta – prázdne pláže, také dlhé, že nedovidieť ich koniec.

Neznáma pláž, kam sa dostal neznámy stopár z...
Neznáma pláž, kam sa dostal neznámy stopár z cesty. Autor: Aleš Tvrdý, www.photoandtraveling.com

Postupne sa ďalšími dvomi autami a jednou kompou dostávam takmer k cieľu. Zvyšok cesty musím prejsť pešo cez les, asi 3 kilometre. Nevadí. Zásoby jedla a vody na noc mám, takže to bude príjemná prechádzka.

Ku Cathedral Cove prichádzam krátko po 16. hodine. Nie je tu veľa ľudí, ale nie som tu ani sám. Nebo je zatiahnuté, ale verím, že sa to zmení.

Užívam si bezcieľne motanie sa po pláži a skúmam miesta, kam môžem ísť neskôr v noci fotiť nočnú oblohu. Tu, na Novom Zélande, nie je ozónová vrstva taká, ako ju poznáme na iných častiach planéty.

Výhodou je, že v noci žiari nad hlavou neuveriteľné množstvo hviezd. Nevýhodou zasa to, že cez deň sa dá pokožka rýchlo spáliť, aj napriek tomu, že nie je príliš teplo.

Pláž neďaleko jaskyne.
Pláž neďaleko jaskyne. Autor: Aleš Tvrdý, www.photoandtraveling.com

S pribúdajúcim časom a ubúdajúcim slnečným svetlom sa nenápadne vytrácajú aj ľudia. Nakoniec sme tu zostali len traja. Jeden domáci, Číňan a Slovák. Založili sme si oheň a dali sa do reči.

Po pár hodinách však tí dvaja odchádzajú, lebo si mysleli, že na pláži bude veľká párty. Nebola. Takže tam sedím celkom sám. Pozerám sa do ohňa, ktorý sa odráža od stien jaskyne.

Napadlo mi, že takto to asi vyzeralo pred mnohými tisíckami rokov. Neubránim sa smiechu nad vlastnou situáciou a pripadám si ako Fred Flintstone.

S počasím to zo
		začiatku nevyzeralo
		dobre.
Cesta k pláži cez
		les.
+13Neznáma pláž, kam sa
		dostal neznámy stopár
		z...

Ani nie 10 minút po odchode tých dvoch však prichádza skupinka ôsmich ľudí. Pýtajú sa ma, kam vedie tá pláž. Hneď im odpovedám a zároveň pridávam informáciu, že ak chcú, môžu zostať so mnou pri ohni.

Netreba im hovoriť dvakrát a už sa zoznamujeme. Sú to domáci „Kiwi's“. Takto volajú Novozélanďanov.

Keď sa celkom zotmie a nad hlavou sa mi rozsvieti Strieborná rieka (čínsky názov pre Mliečnu cestu), vyberiem sa s fotoaparátom ďalej od ohňa. Do polnoci zostávajú zhruba 2 hodiny a za ten čas sa dá toho stihnúť dosť.

Počas snímania time-lapse videa si doprajem krátky šlofík a pomaličky sa vraciam k ohňu, kde ma ihneď bombardujú otázkami, či sa podarilo niečo nafotiť. Spokojne odpovedám, že áno. Podarilo sa.

Jedna z posledných fotiek v roku 2018.
Jedna z posledných fotiek v roku 2018. Autor: Aleš Tvrdý, www.photoandtraveling.com
Čakanie na koniec roka 2018 pri ohni.
Čakanie na koniec roka 2018 pri ohni. Autor: Aleš Tvrdý, www.photoandtraveling.com

Pár minút do polnoci sa neubránim dojatiu. Nad hlavou sa jagajú miliardy hviezd, vo vode svetielkuje zelený planktón a okolo mňa cítiť dym z horiaceho dreva, pri ktorom sa všetci rovnocenne bavíme, ako keby sme sa poznali niekoľko rokov. Proste úžasné chvíle…

A je to tu. 4, 3, 2, 1, huráááá! Vitaj 2019! Po vzájomných blahoželaniach sa zamýšľam. Nech bude ten nastávajúci rok akýkoľvek, tak s obrovskou radosťou a neuveriteľnými spomienkami sa lúčim s tým, ktorý mal číslo 2018.

Únava zohráva svoju úlohu a krátko po polnoci si líham vedľa ohňa na piesok. Keď sa však zhruba o 3. ráno prebudím, som tam opäť sám. Zľaknem sa, či sa mi to všetko len nesnívalo. Rýchlo prebehnem posledné fotky a s úsmevom na tvári sa utvrdzujem v tom, že to bola realita.

Prvý východ slnka.
Prvý východ slnka. Autor: Aleš Tvrdý, www.photoandtraveling.com

Opäť si teda líham, no tentokrát si nastavím budík, aby som neprespal prvý východ slnka v roku 2019, na jednom z miest, kde sa začína nový deň pre celý svet (Nový Zéland je v prvom časovom pásme).

Ubehne to rýchlo a keď sa opätovne preberám, zisťujem, že znovu nie som sám. Na ranné brieždenie sa prišli pozrieť dve dievčatá a jeden chlapec z Kórei, s ktorými sa rýchlo dávam do reči a vítame ten s poradovým číslom 2019.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Silvester #Nový Zéland #Aleš Tvrdý
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk