Prišli sme do Ceylon Sea and Spa hotel v Tangalle. Všetci sa strašne snažili, napriek tomu mi to tam nebolo sympatické, pretože je to pomerne veľký hotel, ktorému chýbala taká tá rodinná útulnosť a atmosféra.
Recepčná mala úprimný úsmev útesového žraloka, akého môžete stretnúť pri šnorchlovaní na Pigeon islande neďaleko Nilaveli beach na východe Srí Lanky.
Náš „roomboy“ Rehan bol taký ústretový, že sme sa pred ním museli schovávať, hoci sme fakt nevedeli, kam. Keď sme otvorili dvere na izbe, tak tam stál v pozore. Keď sme schádzali po schodoch dole do reštaurácie, predbehol nás akousi skratkou a tiež tam už stál.
Hovorím mu, že keď majú prázdny hotel, chcem aspoň izbu so „seaview“. „Chcem si sadnúť na balkón, Rehan, v ruke pohár srílanského brandy a pozerať sa na more,“ vysvetľujem.
Stolík pre môj pohár s brandy
Lenže výhľad na more v tomto skvele architektonicky naplánovanom hoteli znamená, že sa musíte vykloniť z balkóna a pozrieť sa doľava. Ale je to vždy lepšie ako „seaview“ iného hotela, ktorý sme v Tangalle videli počas prechádzky.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Ich tabuľa síce sľubovala výhľad na more, aj orientácia okien smerom k pláži by bola v správnom uhle, keby vo výhľade nezacláňala iná vysoká budova. Takže ste vlastne čumeli do izby niekomu inému. V srílanskom ponímaní však požiadavka „seaview“ bola dodržaná.
Nestihli sme sa ani zložiť v izbe a Rehan už klopal na dvere. Otvorím a on vlečie akýsi sklenený stolík.
„Na čo mi to bude, Rehan? Izbu máme dosť plnú nábytku i batožiny a sme tu jednu noc,“ vravím.
„To máte na balkón, madam, aby ste si tam mohli položiť ten pohár s brandy,“ vraví fistulovým hlasom, ako keby sa nainhaloval hélia.
„Rehan, na balkóne je totálny smrad z vašej hotelovej kuchyne. Síce tu nikto okrem nás nie je, ale vyprážaný olej cítim až do izby.“ „Och,“ hlesol sklamane, že jeho snaha bola takáto zbytočná.
Servis pre turistov je nie vždy jednoduchý
Nášmu šoférovi a sprievodcovi v jednej osobe Manojovi Peirisovi ponúkli v tomto hoteli, bohužiaľ, veľmi zlé „drivers accomodation“. Povedal, že by sa tam v noci udusil, radšej si pôjde nájsť niečo iné.
Slušné miesto na prespatie za akceptovateľnú cenu sa mu podarilo objaviť až o niekoľko kilometrov odtiaľ, tak nám napísal správu, či môžeme večer stráviť so 16-ročnou dcérou Sárkou samy dve.
Vždy sa snažím na Srí Lanke bývať na miestach, kde má dobré podmienky aj náš Manoj (čítaj Manodž). On nie je pre nás len šofér, ale aj dobrý priateľ.
Človek, ktorý vás má na druhý deň bezpečne viezť niekoľko hodín šialenou srílanskou dopravou a navyše vás sprevádza po jednotlivých miestach, ktoré idete navštíviť, by mal byť oddýchnutý. Nie je to len „stroj na šoférovanie“.
Často sa stáva, že klienti nemajú chuť v ázijskej horúčave obedovať a ani sa ho neopýtajú, či nepotrebuje zastaviť a niekde sa najesť. Na Srí Lanke je obed dosť dôležitá súčasť dňa Nepravidelný režim a dlhoročné „jedenie úchytkom“ sa Manojovi odrazilo na zdraví.
Päť-šesťhodinové presuny autom sú pomerne bežné a únavné, pretože na niektorých miestach idete 25–30 kilometrov za hodinu systémom brzda-plyn. Google maps naozaj nedokážu predpovedať výskyt tuk-tukov a kráv na ceste.
Alebo zápchu, ktorá vznikne vďaka náboženskej ceremónii počas Dňa Splnu (Poya day) či pre iný z mnohých sviatkov na Srí Lanke, ktorých je tu naozaj požehnane (buď oslavujú budhisti, hinduisti, moslimovia alebo kresťania).
Ako sme stretli Cornéliu z Moravy
Dali sme Manojovi voľno, pretože ho, chudáka, strašne bolela hlava (no, z dvoch báb, ani sa nečudujem). Bolo krátko po siedmej večer a vonku už totálna tma (na Srí Lanke sa stmieva po 18.30 h), keď sme sa po tmavej pláži bez života vybrali hľadať si niečo pod zub.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Nechceli sme jesť v našom hoteli, hoci by nám iste ochotne navarili. Jedna z mála osvetlených a fungujúcich reštaurácií na pláži bola Frangipani Beach Villa, Cabana and Restaurant.
Ako som už písala v minulom dieli, vchádzame dnu a pekná blondínka sa pýta, odkiaľ sme. „Slovensko? "Jéééjda, nejste ste vy náhodou tá Bianka zo SRI LANKA BY BIANKA? Ja vás stále čtu a směju se!“
S Cornélií „Korny“ Glabazňovou z Ostravy, ktorá tu so srílanským priateľom Nalinom žije a prevádzkuje hotel i reštauráciu, sme pokecali do noci o tom, ako počas svojej dovolenky našla na Srí Lanke svoju lásku.
Prišli sme sa do hotela pozrieť ešte aj ráno, aby som ho pre vás odfotografovala za denného svetla. Myslím, že toto ubytko môžem odporúčať všetkými desiatimi, má rodinnú atmosféru aj „dušu“, nachádza sa hneď na pláži a vážne mi bolo ľúto, že som tú jednu noc v Tangalle nestrávila práve tu.
Majú tu krásne miestečko, kde by sa dalo posedieť s tým pohárom brandy! Nabudúce.