Po ceste z Tangalle do Mirissy, približne 10–12 km za Tangalle na južnom pobreží Srí Lanky, sa nachádza Hummanaya „Blow Hole“.
Náš šofér a priateľ Manoj Peiris tvrdí, že tam bol pred mnohými rokmi a ide vlastne o skalnú štrbinu, kadiaľ pri vlnobití vystrekuje voda až do výšky 25 metrov.
Odbočujeme z hlavnej cesty doľava smerom k moru, neskôr nás už navigujú tabule. Auto treba odstaviť na malom parkovisku (parkovné cca 25 centov) a ku gejzíru kráčať približne kilometer pešo pomedzi súkromné domy, kde bývajú Srílančania.
Po ceste sú stánky, kde si kupujeme nakrájajú kyslú guajavu posypanú soľou a čili, oriešky a nakrájané sladučké mango.
V pokladni cudzinci platia 250 rupií/osoba a za ňou sa nachádza aj niečo ako malé múzeum (ale stojí za figu).
Hukot a šššššššh!
Gejzír je ohradený kovovým zábradlím, Manoj je „prekvapkaný“, ako sa to tu zmenilo, predtým to vraj bolo nebezpečné, lebo človek mohol spadnúť z útesu.
Čakáme na výstrek (gejzíra). Chvíľu trvá kým príde tá správna vlna (surferi o tom niečo vedia) a jaskynné priestory pod nami sa naplnia vodou.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Počuť hukot a šššššššššh! Uzávierka fotoaparátu cvaká ostošesť. Počkáme si ešte na zopár erupcií (áno, oficiálne používaný termín vodná erupcia bude lepšie slovo) a vraciame sa do auta v smere do Mirissy.
V Matare mám dohodnutú návštevu u Romana Halušku (tento mládenec má úžasné priezvisko na Slováka žijúceho na Srí Lanke a jeho manželka na sociálnych sieťach figuruje ako Chirani Halušková, má pre toto úžasné meno všetky moje sympatie!).
Matara na juhu Srí Lanky (nemýľte si ju s Matale, čo je úplný geografický stred krajiny so známymi záhradami korení) je pomerne veľké, rušné mesto.
Roman nás víta u seba doma a vzápätí sadáme do vanu, aby sme si išli pozrieť čajovú továreň v Akuresse (30 km od Mirissy). Jej vlastníkom je Romanov svokor J. J. Gunawardana a produkuje sa tam kvalitný čierny cejlónsky čaj (značka Tea Library).
Po ceste Roman rozpráva, ako sa vlastne dopracoval na Srí Lanku, zoznámil sa s Chirani (volá ju Lucky, asi preto, že je „lucky“, keď sa s ním zoznámila).
Ako darček zo Slovenska si Chirani vypýtala kyslú kapustu, klobásu a kakao Granko. Toto jej želanie ma prekvapilo, lebo oni tu majú perfektné, kvalitné, prakticky stopercentné kakao (aj som si kúpila v záhrade korení v Matale). Takže slovenské kakao jej prinášam, srílanské si odnášam.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
Nezarobila by som si na vodu, nieto na čaj
Roman je pomerne veľký flegmoš, čo je v tejto krajine viac ako dobré, najmä ak sa zadĺžiš po uši a začneš rekonštruovať hotel v Mirisse a nechceš hneď na úvod pozabíjať robotníkov. Bez rizika však nie je biznis ani úspech.
Pochodíme po továrni, Roman nám dáva prednášku v slovenčine, v niektorých prevádzkach je neuveriteľná sauna (áno, vážne môže byť niekde ešte teplejšie ako vonku).
Naberáme do dlaní z obrovskej kopy celolístkového sypaného čaju (to by nám v inej továrni nedovolili), ideme sa prejsť aj po plantáži a Roman vysvetľuje, ktoré vrchné lístky musí zberačka čaju vždy odtrhnúť (skúšam si to a ide mi to tak pomaly, že by som si nezarobila ani na vodu, nieto ešte na čaj.)
V kancelárii navštívime aj Romanovho svokra (veľkého šéfa továrne), dá nám pripraviť čaj a miestni doň nasypú toľko cukru, že moja zdravo žijúca dcéra Sára si len uchlipne (musím sa ako správna matka obetovať a vypiť aj jej šálku, aby sme neurazili).
Na druhý deň nás ešte čaká adrenalínový zážitok v Tree houses – v domčeku zavesenom na strome v srílanskej džungli Ginigathena. Vyjde o tom ďalší diel.
Ak prežijeme.
