V juhoafrickom národnom parku MalaMala Game Reserve objavili v druhej polovici marca ružové sloníča s modrými očami. Mláďa má maximálne mesiac a jeho fotografiu urobil zamestnanec národného parku, ranger Daniel Bailey.
Odborníci sa domnievajú, že sloníča trpí tzv. leucizmom, čo na rozdiel od albinizmu znamená zníženú pigmentáciu v prípade viacerých druhov pigmentov, nielen kožného farbiva melanínu.
Odborníci sa obávali, či ostatné slony nezvyčajné sloníča nezabijú, keďže odlišnosť sa vo zvieracej ríši neodpúšťa. Vyzerá to však, že všetko bude v poriadku.
Iný nezvyčajný slon žil v kenskom národnom parku Tsavo. Bola to slonica s obrovskými klami až po zem, ktorá prežila viac ako 60 rokov bez toho, aby ju ulovili pytliaci. Uhynula prirodzenou smrťou v roku 2017.
Video zverejnil britský fotograf divokej prírody Will Burrad-Lucas na svojom blogu a Instagrame. Snímky možno nájsť s pomocou tohto tagu #landofgiantsbook.
Zatiaľ čo priemerná dĺžka života slona je okolo 70 rokov, slon Lin Wang sa dožil neuveriteľných 86 rokov. Skonal v roku 2003. Počas druhej svetovej vojny ho používali na prepravu zásob a ťahanie veľkých diel.
Najprv Lin Wang „pracoval" v japonskom vojenskom tábore. V roku 1952 ho darovali do zoo v Tchaj-pei, kde sa stal známym ako „Deduško Lin Wang". Slony a človek patria medzi najstaršie cicavce. Slon indický žije 50–60 rokov, slon africký aj 70 rokov.
Sloní samec v ruji je nebezpečný
Mnohí ľudia nepoznajú rozdiel medzi africkým a ázijským slonom. Africký slon je vyšší aj ťažší, môže mať 3–4 metre a vážiť až do sedem ton, zatiaľ čo menší, ázijský slon váži maximálne päť ton.
Africký slon má aj o jeden pár rebier viac, podstatne väčšie uši a jeho chobot má dva „prstíky“, ktoré mu pomáhajú pri úchope. Ázijský slon má len jeden. Má však obyčajne viac nechtov na nohe.
Na predných ich má ázijský slon obyčajne päť, na zadných štyri. U afrického je zas päť nechtov raritou.
Foto: Dávid Popovič
Mimochodom, práve chodidlo je u slona veľmi citlivou časťou tela a u slonov chovaných v zajatí je dôležitou súčasťou starostlivosti pedikúra – používajú sa na to špeciálne rašple.
Čo je dôležité, len 20 % sloních samcov v Ázii má kly, na Srí Lanke je to napríklad len 5–7 % samcov a „tuskery“, slonie samce s klami, sa tam veľmi cenia. Slonice ich nemajú vôbec.
U afrických slonov samce (ale aj niektoré samice) väčšinou kly majú, a to bol aj dôvod ich bezbrehého kynoženia pytliakmi.
Sloní samec môže byť veľmi agresívny – najmä pod vplyvom hormónov v období ruje. Toto obdobie trvá raz alebo dvakrát niekoľko týždňov do roka. Je nebezpečné najmä u domestikovaných slonov, ktoré žijú v blízkosti ľudských obydlí.
Takýto slon má až 60-násobne zvýšenú hladinu testosterónu a jedným zo znakov ruje je aj vylučovanie temporínu, červenej tekutiny, ktorá vyteká zo žliaz na bočných stranách hlavy slona medzi okom a uchom. Ruja znamená zvýšenú žiadostivosť, ale slonie samce sú schopné páriť sa po celý rok.
Foto: Dávid Popovič
Od sloních samcov v ruji si preto treba držať dostatočný odstup, v rôznych sloních útulkoch na slony v ruji upozorňujú výstražné tabule.
Slonie samce v ruji sú nebezpečné aj pre vlastného mahauta (vodcu slona, ktorý je s ním v úzkom kontakte po celé roky a stará sa oňho), ich sila je obrovská a sú známe fotografie aj videá, keď slon prevrátil tuk-tuk, van s turistami či strhol plechovú strechu z domu alebo niekoho udupal.
V Ázii domestikované slony často vlastnia jednotlivé budhistické chrámy a počas náboženských slávností pochodujú ozdobené ulicami.
Nevozte sa na slonoch v železnej klietke
Bohužiaľ, v niektorých častiach Ázie nevzdelaní majitelia slonov dodnes omotávajú okolo nôh slonov ostnaté drôty, ktoré im spôsobujú bolesť, aby tak boli ľahšie ovládateľné. Tieto metódy sa považujú za barbarské.
Mnohí návštevníci odsudzujú aj to, keď vidia okolo krku slonov chovaných v zajatí reťaze. Na Srí Lanke ide väčšinou o samce a reťaz pomáha mahautovi slona uchopiť a v prípade príliš nepokojného správania ju zachytí s pomocou háka a rýchlo omotá okolo najbližšieho stromu.
Foto: Dávid Popovič
Takto je schopný niekoľkotonové zviera zvládnuť v prípade problémov. Slony sa často pobijú aj medzi sebou, majú rôzne nálady, navzájom na seba aj žiarlia.
V Ázii – najmä na Srí Lanke, v Thajsku, v Indii, Barme, Malajzii a takisto v Afrike sú slony aj významným zdrojom príjmov z turizmu.
Turisti na tých mierumilovnejších ázijských, ktoré sú lepšie zvládnuteľné, radi jazdia, ale dnes sa už vo všeobecnosti odsudzuje používanie „howdah“, železnej klietky na vozenie turistov. Toto kovové zariadenie môže vážiť až 150 kg a s jeho pomocou tak môže na sloňom chrbte sedieť až šesť ľudí.
Lenže aby sa „howdah“ nehýbal, býva širokým pásom veľmi silno utiahnutý okolo brucha slona, ktorý potom nemôže dýchať. Utláča jeho orgány a ničí aj chrbticu. Takýto slon sa dožíva maximálne dvadsať rokov.
Ochrancovia slonov odporúčajú tento spôsob zneužívania slonov nepodporovať, lepšie je návštevou podporiť slonie útulky, kde sa starajú o opustené mláďatá či choré zvieratá, ktoré je už nemožné vrátiť do džungle. Alebo pozorovať sympatické chobotnatce voľne žijúce v prírode počas safari.
Foto: Dávid Popovič
Obrovské, aj tristočlenné slonie stáda sú na Srí Lanke v národnom parku Kaudulla alebo Minneriya a z afrických sú najznámejšie asi národné parky v Keni a v Tanzánii.
Samozrejme, stúpajúci turizmus spôsobuje, že aj národné parky sú preplnené džípmi, zvieratá to vyrušuje a počas turistickej topsezóny by sa v niektorých krajinách malo uvažovať o určitom dennom limite pre návštevníkov.
Chobot neobsahuje jedinú kosť
Sympatické poznávacie znamenie slona, chobot, vzniklo zrastením nosa a horného pysku. Tento zložitý svalový orgán neobsahuje ani jednu kosť, zato však má viac ako 40-tisíc svalových vláken a váži viac ako 100 kilogramov.
Keď sa dva slony stretnú, priložia si chobot k ušiam a ovoniavajú sa. Chobot totiž slúži aj ako čuchový orgán.
Slon, ktorý dvorí samičke, ju ním nežne hladí. Ak majú slony chobot vztýčený do výšky ako periskop, znamená to, že sa snažia zachytiť pach.
Foto: Dávid Popovič
Prstové výbežky a nervové zakončenia na konci chobota z neho robia orgán podobný prstom na ruke. Slon nimi ohmatáva predmety a dokáže ich chytiť, aj keď sú to drobné bobuľky. Väčšie telesá zdvíha tak, že ich chobotom objíme.
Všetka potrava, ktorú zožerie, sa do papule dostane vďaka chobotu. Keby ho slon nemal, nedokázal by žrať, jeho krk totiž nie je ohybný.
Aj keď bez vody vydrží niekoľko dní, väčšinu času sa zdržiava pri nej. Denne si jej chobotom naberie od sto do dvesto litrov.
Dospelému slonovi sa do chobota zmestí až 15 litrov. V severnom Thajsku majú dokonca slona Lankamu, ktorý s pomocou chobota maľuje, na svojom konte má už stovky predaných obrazov. Najdrahší sa podarilo vydražiť za 20-tisíc USD!
Slonica Shanti vo filme Pan Tau
Slony chované v zajatí žijú aj v Čechách a na Slovensku. Pražská zoologická záhrada sa môže pochváliť dokonca sloníčatami Maxom a Rudim, ktoré sa tu narodili v roku 2016. Je zaujímavé, že slonice sú brezivé cca 22 mesiacov a novonarodené sloníča váži aj 60–100 kg.
Foto: SHUTTERSTOCK
„Malý“ Rudi sa dokonca naučil skákať do bazéna! Hlavný ošetrovateľ slonov Martin Kristen k tomu povedal: „Slony nemajú fyzické predpoklady na skákanie, nepoznám slona, ktorý by dobrovoľne padal do hlbokej vody. Ale Rudi to vôbec nerieši. Svetová rarita!“
Každý mahaut alebo ošetrovateľ slonov z niektorej zo zoologických záhrad povie, že so slonmi zažil už všeličo. Chobotnatý hrubokožec je konzervatívny, ľakavý a občas údajne aj zlomyseľný.
Vraj by sme neverili, že slony veľmi neochotne znášajú odchýlky od zabehaného režimu a niekedy sa dostanú do časového stresu už pri zmene zimného času na letný!
Treba ich umývať a masírovať tlakovou vodou, robiť im píling rozličnými druhmi kief (v Ázii ich drhnú kokosovou škrupinou a môžu si to vyskúšať aj turisti).
Vo Dvore Králové jednu slonicu natierali dokonca stolovým olejom, pretože mala problémy s kožou. V bojnickej zoo máme africké slony – Maju a Guľu.
Foto: SHUTTERSTOCK
Zoo Bojnice ako jediná slovenská zoologická záhrada chová slony od roku 1984. Slonice boli dovezené z afrického štátu Zimbabwe, kde boli odchytené v prírode ako opustené mláďatá.
Sloniu Pražanku Shanti zakúpili ju ešte v roku 1977 pre potreby štúdia Barrandov na nakrúcanie filmu Pan Tau. Vyše dvoch mesiacov ju podľa scenára pripravovali na niektoré činnosti. Mala napríklad zožrať vysielačku, čo nebol problém, pretože ich mali z marcipánu pripravených niekoľko.
V Grandhoteli Pupp v Karlových Varoch bol dosť náročné ustrážiť, aby „čosi“ nepustila na koberec alebo nerozbila drahé sklenené intarzie. Raz naokolo prešla ruská výprava a slonicu dosť rozčúlil „smrad“ z ich voňaviek, lebo slony sú veľmi citlivé na pachy.
Najhoršie bolo vraj nakrúcanie náletu práškovacieho lietadla. Ošetrovateľ držal slonicu až do poslednej chvíle, ale potom musel ujsť zo záberu. Slonica Shanti sa rozbehla rovno na filmový štáb, rozpŕchli sa ako vrabce, potom sa otočila, s hrôzou zistila, že je sama – a hybaj naspäť!
V tej chvíli sa naplnil zmysel onoho známeho spojenia – slon v porceláne.