Hneď po Bohu je palma. Lagmi, miazga datľovníkov, pomáha prežiť ramadán

25.08.2019 07:00

Obyvatelia mesta Gabes na juhu Tuniska sa od úsvitu tlačia, aby si mohli kúpiť pohár alebo fľašu lagmi. Táto miazga datľovníka, ktorá je pýchou miestnych, je príliš jemná. Nemožno ju teda uchovať a predávať inde ako na okrajoch oáz.

Ľudia tento nápoj oceňujú pri pôste počas ramadánu, pretože má vysoký obsah cukru. Prevažne sa pije od marca do októbra a často nahradí raňajky.

S týmto nápojom, typickým pre saharské oázy, sa dá však stretnúť aj v iných zemepisných šírkach. Napríklad na španielskych Kanárskych ostrovoch ho nazývajú guarapo, uviedla agentúra AFP.

Na jednom z kruhových objazdov v Gabes parkujú bicykle, autá a vojenské vozidlá vo veselom zmätku okolo troch mužov usadených v plastových stoličkách vedľa kanistrov plných vzácnej šťavy.

Akram prišiel pešo. „S lagmi sa tu narodíme: môj dedko a môj otec ho vyrábali, moja rok a pol stará dcéra ho už pila a ja som o ňom zložil aj pesničku,“ smeje sa tridsiatnik Akram.

„Lagmi je súčasťou našej identity. Je to vzácnosť, niečo ako dar,“ hovorí slávnostne Haithem, ďalší milovník tohto nektáru.

Na to, aby človek šťavu z palmy dostal a zároveň strom nezabil, musí mať skúsenú ruku a nesmie byť príliš maškrtný. Ridha Omran Moussa sedí vysoko na vrchole asi osemmetrovej palmy s cigaretou medzi perami a starostlivo a presne odrezáva kôru.

Tento šesťdesiatnik s prezývkou Knieža paliem sa naučil techniku ​​získavania šťavy od jedného zo svojich predkov. Nektár zbiera od svojich 14 rokov. „Ak niekto nemá rád palmy, tak nie je Gábesan. Hneď po Bohu nasleduje palma,“ hovorí.

Aby šťavu každý deň získal, šplhá sa na strom bosý bez akýchkoľvek pomôcok len po drážkach, ktoré vysekal do kmeňa.

Cieľom je seknúť do palmy tak, aby sa z nej začala hrnúť šťava. „Nesmiete sa dotknúť srdca palmy, inak celá odumrie,“ hovorí Moussa, ktorý ročne zozbiera asi 8000 litrov lagmi.

Sám vlastní 25 paliem, ale každú z nich využíva iba dva a pol roka a potom ju nechá štyri roky odpočívať.

Fľaša s litrom a pol lagmi sa na kruhovom objazde predáva zhruba za 2,5 tuniského dinára (okolo 80 eurocentov).

Okrem čerstvého, takzvaného „živého“ lagmi existuje ešte „mŕtva“ verzia, ktorá je fermentovaná a obsahuje alkohol. Tú podľa Haithema oceňujú predovšetkým adolescenti.

„Na to, aby sa opili, nemajú moc peňazí, takže zaplatia dinár a majú mŕtve lagmi. To ale nie je vôbec dobré,“ tvrdí.

Keď bol v ich veku, tak s priateľmi aj vyrábal vlastný alkohol z čerstvého lagmi. „Nechali sme ho asi štyri alebo päť hodín kvasiť v jednej chatrči v oáze,“ spomína.

Uchovávať živé lagmi je zložité, pretože sa rýchlo premení na ocot. V kanistri, do ktorého steká miazga z palmy, sú preto celú noc fľaše so zmrznutou vodou. Šťava sa následne okamžite zamrazí dovtedy, kým ju nevypije ten, kto si ju kúpil.

Tento krehký chladiaci reťazec silne obmedzuje konzumáciu. „Nedá sa dostať už ani vo Sfaxe (140 kilometrov severne),“ poznamenal Haithem. „Zostalo to bio, bez chémie a konzervačných prísad,“ dodáva.

Miestni považujú túto krehkosť za prospešnú, pretože vďaka nej sa nezvyšuje dopyt. V prípade, že by bolo možné lagmi prevážať a predávať ďaleko od oáz, záujem by sa podľa ich názoru určite zvýšil. „Keby bolo veľa dopytu, čo by sa stalo? Sekalo by sa do veľkého množstva paliem a my by sme riskovali, že prídeme o oázy,“ obáva sa Haithem.

Pokračovanie konzumácie je ale zaistené. „Naučil som remeslo svojho syna, aby táto tradícia zostala v Gabes navždy,“ hovorí sebavedome Moussa.

#Tunisko #nektár
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku