Ako sa odmínujú storočné lesy po vojne? Pomaly, nebezpečne a draho

Vahíb Humajíd posúva detektor kovov, kým nebude počuť pípanie. Nadvihne trávu a ponorí do zeme malý bodec, záhradnou lopatkou pomaly odhrnie hlinu a odhalí ďalšiu nevybuchnutú mínu.

19.10.2019 07:00
debata

V severnom Libanone, domove storočných cédrov, pracujú stále odmínovači, aj keď od občianskej vojny v tejto krajine uplynulo už 30 rokov. Pomáha im medzinárodná organizácia Humanity and Inclusion, podľa ktorej sa od roku 2011 podarilo odstrániť stovky nášľapných mín. Práce mali budúci rok skončiť, ale nestihne sa to, píše agentúra AP.

„Som vždy šťastný, keď nájdem ďalšiu mínu. Mám pocit, že som zachránil život človeku alebo zvieraťu,“ hovorí Humajíd.

Cédrové lesy sú pýchou tejto malej stredomorskej krajiny, ktorá má tento dlhoveký strom na svojej národnej vlajke.

Lesy patria k turistickým atrakciám. V okolí mestečka Hadas al-Džabah v provincii Severný Libanon sa nachádza jeden z najväčších. Ľudia do neho chodia ale málo, pretože od občianskej vojny z rokov 1975 až 1990 sú v ňom stále míny. Práve tadiaľ prechádzal front, na ktorom bojovala sýrska armáda proti libanonským kresťanským milíciám.

Odmínovači sa počas pauzy usadili pod stromami, keď na nich zďaleka zavolal ovčiar. Videl vraj niečo podozrivé. Muži mu odporučili, aby sa držal bokom. Preveria to v najbližších dňoch.

Miestni pastieri nedbajú na nebezpečenstvo a svoje ovce i kozy stále vodia na pašu do blízkosti lesa. Občas sa sem zatúlajú aj turisti, ktorí nemajú o mínach tušenie. Je to len šťastie, že tu žiadna nikoho v minulých rokoch nezabila.

Libanon je po dlhom konflikte mínami posiaty. Izraelčania ich za sebou mnoho nechali pred svojím stiahnutím sa z južného Libanonu v roku 2000 po l8-ročnej okupácii.

Počas vojny s libanonským Hizballáhom v roku 2006 izraelskí vojaci zhadzovali tiež trieštivé bomby, z ktorých mnohé po dopade neexplodovali. Míny používali predvlani tiež islamskí bojovníci pri sýrskej hranici na severovýchode krajiny.

Generál Džihád Bišálani hovorí, že sa podarilo odmínovať 70 percent mínových polí na viac ako 54 kilometroch štvorcových. Len vlani zničili 12 520 mín.

Tím AP bol v Hadas al-Džabahe svedkom, že tam za jediný deň zneškodnili desať mín. „Väčšina tunajších mínových polí nie je nijako zdokumentovaná, nemáme mapy, z ktorých by sme vyčítali presný počet mín,“ hovorí generál, ktorý riadi armádny oddiel odmínovačov.

Po občianskej vojne podľa neho zostalo v krajine 100 000 mín a ďalších 360 000 ich ostalo rozmiestnených pri hranici s Izraelom. Od roku 1975 míny v Libanone zabili 918 ľudí a zranili 2886 ďalších.

Počítalo sa, že sa odpracú do roku 2020, avšak teraz sa odhaduje, že sa na tom bude musieť pracovať ďalších desať rokov.

Na odmínovaciu činnosť chýbajú peniaze. Prácu financujú hlavne USA, Európska únia, Japonsko a miestne úrady. Libanon má dostať 340 miliónov dolárov.

David Ligneau z organizácie Humanity and Inclusion vyzval všetkých prispievateľov, aby poskytli peniaze, a zároveň apeloval na to, aby sa krajiny vrátane Libanonu pripojili k zmluvám zakazujúcim používanie mín.

Akonáhle sa výbušnina objaví, pripevní na ňu odmínovač rozbušky a volá, že do piatich minút bude odpal. Začne odpočítavanie, ktoré sa končí ohromným výbuchom, po ktorom sa zdvihne oblak prachu.

Libanon ešte čaká veľa práce, najmä na juhu, kde nášľapné míny a nevybuchnutá munícia stále zabíjajú a mrzačia. V auguste tam jedna nevybuchnutá bomba zabila jedného muža a chlapca.

Miestni nemôžu využívať pôdu a táto situácia komplikuje všetko, od poľnohospodárskej činnosti po cestovný ruch.

debata chyba
Viac na túto tému: #Libanon #míny