Káva s marihuanou sa stretáva s veľkým úspechom medzi miestnymi spotrebiteľmi, ale aj medzi kupcami z iných regiónov súostrovia v juhovýchodnej Ázii, ktorí platia až jeden milión rupií (65 eur) za kilogram.
V tejto provincii, ktorá je v Indonézii jediná, kde platí islamské právo šaría, je to však riskantný obchod. Pitie alkoholu či objímanie sa na verejnosti sa podľa neho trestá bičovaním.
Agus, ktorý nechce povedať svoje pravé meno, pracuje v tomto nelegálnom, ale rozkvitajúcim sektore. Aceh je hlavným producentom konope v krajine. To sa tu podľa oficiálnych údajov pestuje na rozlohe rovnajúcej sa Singapuru.
Časy sa však zmenili. Konope bolo v 70. rokoch minulého storočia zakázané a Indonézia prijala zákon proti drogám, ktorý patrí k najprísnejším na svete. Priekupníkom s drogami hrozí až trest smrti.
Niektoré krajiny, ako je Kanada či Thajsko, v posledných rokoch legalizovali užívanie kanabisu výhradne na liečebné účely, ale v Indonézii to tak nie je.
V Acehu policajti stíhajú pestovateľov konope, väznia ich a zhabanú marihuanu spaľujú. Vlani to bolo viac ako 100 ton.
Agus, ktorý opustil vysoko kvalifikované zamestnanie, aby vyrábal kávu s kanabisom, uisťuje, že riziko, že sa ocitne vo väzení, je veľmi nízke.
„Ako možno zakázať niečo, čo nájdete všade? Represie nútia ľudí, aby konope konzumovali nelegálne, ale konzumujú ho stále,“ hovorí.
Hlavnou Agusovou starosťou je získať optimálne dávkovanie pre jeho zmes: 70 percent kávy a 30 percent marihuany. „Keď dáte viac konope, chuť kávy zanikne,“ vysvetľuje.
Jeho recept vytvára príjemný, ale dosť silný nápoj, ako keď fajčíte marihuanu alebo jete miestne „space cakes“, o konope obohatené tortičky s lepkavou ryžou, palmovým cukrom a kokosovým mliekom.
Z Holandska? Zrejme nie
Konzumácia konope v Acehu odoláva zákazom, ale jeho pôvod je záhadou. Niektoré zdroje uisťujú, že ho sem pred stáročiami doviezli holandskí kolonizátori ako dar sultánovi.
Miestny historik Tarmizi Abdul Hamid však konštatuje, že o užívaní kanabisu v tradičnom lekárstve sa zmieňujú rukopisy, ktoré pochádzajú z obdobia pred príchodom Holanďanov. Napríklad v jednom rukopisu sa píše, že konope je možné užívať proti plešivosti alebo proti vysokému krvnému tlaku.
Na začiatku tohto storočia sa konope ocitlo doslova na fronte separatistickej gerily v Acehu. Fauzan práve žal svoju úrodu konope, keď nad jeho poľom začali v roku 2002 svišťať guľky zo stretu medzi armádou a povstalcami. Bolo to niekoľko rokov pred mierovou dohodou, ktorá ukončila krvavý konflikt.
Myslí si, že 80 percent obyvateľov jeho rodnej obce Lamteuba predtým pestovalo konope. Obyvatelia tejto bašty separatistov skrývali cestičky vedúce k ich políčkam a stavali úkryty, aby chránili svoju úrodu pred úradmi.
„Táto dedina bola rajom. Môžete tu zasadiť čokoľvek a vyrastie to. Zasadíte tú semienko konope a vrátite sa pre úrodu,“ hovorí Fauzan.
Dnes však pestuje papričky a pracuje pre vládnu kampaň, ktorej cieľom je presvedčiť poľnohospodárov, aby namiesto konope pestovali zeleninu a iné plodiny.
„Keď sa vláda nebude o ľudí starať a nepríde im na pomoc, je pravdepodobné, že sa ľudia vrátia k starým zvykom,“ zdôrazňuje Fauzan.
Podľa Iqbala bolo jediným výsledkom zákazu to, že sa obyvatelia naučili marihuanu skrývať v káve alebo cestovinách. „Ľahšie je zbaviť sa metamfetamínu, keď zlikvidujete laboratórium. Ale keď polícia zničí pole s kanabisom, vyrastie inde,“ hovorí.