V centrálnej japonskej oblasti Čubu je však tento hmyz, ktorému sa niekedy hovorí aj „vražedné sršne“, známy nielen svojou agresiou a mučivo bolestivým bodnutím. Ľudia ho tu poznajú aj ako chutné sústo a povzbudzujúcu ingredienciu v nápojoch.
Sršeň mandarínsky sa spoločne s ďalšími druhmi sršňov a ôs tradične v tejto časti krajiny pokladá za lahôdku. Larvy sa nakladajú, smažia na panvici alebo dusia s ryžou v pikantnom pokrme nazývanom hebo-gohan.
Dospelé sršne mandarínske, ktoré môžu byť viac ako šesť centimetrov dlhé, sa smažia na špajli aj so žihadlom do chrumkava.
Používajú sa tiež, aby dodali extra príchuť alkoholickým nápojom. Živé sršne sa utopia v čírej japonskej pálenke šóčú. V smrteľnej agónii hmyz vylúči do tekutiny jed. Pálenka sa potom nechá zrieť, kým nenadobudne temne jantárový odtieň.
Nebezpečný odchyt
Skutočné vzrušenie však nie je tieto obrie sršne jesť alebo piť, ale loviť. Začiatkom leta vyrážajú neohrození lovci stopovať sršne do ich obrích hniezd v dutinách stromov alebo pod zemou, kde môže byť až tisíc sršňov a ich lariev.
Nalákajú sršne na kúsok ryby, ku ktorému je pripevnená stužka – keď rybu sršeň chytí, vyrazia lovci na terénny beh lesom, kým ich nezavedie k hniezdu. Tam hmyz omámia dymom, a s pomocou motorovej píly alebo lopát hniezdo vyslobodia.
V iných prípadoch sa o hniezdo musí postarať niektorý z profesionálnych dezinsektorov. Sedemdesiatpäťročný Torao Suzuki hovorí, že počas svojej kariéry likvidoval 40 až 50 sršních hniezd ročne a každú sezónu dostal až 30 žihadiel. „Bolí to, opuchne to a sčervená, ale tým sa to končí. Asi už som imúnny,“ dodal.
Sám sršne neje. „Dokonca aj keď ľuďom hovorím, nech to nerobia, že ich sršne bodnú, rovnako ich ďalej jedia. Hovoria, že zlepšujú silu a potenciu,“ dodal.
Často ale ľuďom predával sršnie hniezda, ktoré sú v celej oblasti obľúbenou trofejnou dekoráciou. Nalakované hnedé hniezda, niekedy s vyrezaným otvorom, aby bolo vidieť spletitú vnútornú mriežkovú štruktúru, zdobia haly a prijímacie miestnosti v domoch, školách i verejných úradoch.
Historici uvádzajú, že tento hmyz, ktorý sa vyskytuje v celej Ázii, ale najbežnejší je práve v Japonsku, sa kedysi cenil ako lacný zdroj proteínov v chudobných vidieckych oblastiach, rovnako ako ďalšie druhy sršňov a ôs.
Táto tradícia sa každý rok v novembri oslavuje v prefektúre Gifu v rámci festivalu známeho ako Kušihara Hebo Macuri, kde sa rozdávajú ceny za najväčšie sršnie hniezdo – a gurmáni prihadzujú, aby si niektoré z nich mohli odniesť domov.
Ani počas tohto hmyzieho sviatku ale organizátori neprehliadajú riziko, aké sršne mandarínske predstavujú; v posledných rokoch v Japonsku zomrelo po dobodaní sršňami niekoľko desiatok ľudí.
Leták uverejnený pred festivalom v roku 2018 varoval účastníkov pred voľne poletujúcimi sršňami neďaleko miesta konania. „Organizátori nenesú absolútne žiadnu zodpovednosť za následky, ak bude niekto toto varovanie ignorovať,“ stálo na ňom.
Na japonskom vidieku už nie je konzumácia hmyzu nutnosťou, ale záujem o neho naopak mierne stúpa v mestách. Niektorých mladých ľudí priťahuje ako novinka, iní ho vnímajú ako ekologicky šetrný zdroj proteínov. V Tokiu je sršeň mandarínsky na jedálničku viac ako troch desiatok reštaurácií.