V savane sa však skrývajú aj ďalšie divy. Tri núbijské žirafy vznešene kráčajú a na trávu vrhajú svoje dlhé tiene. „Vo svete ich je už len niekoľko stoviek. Vidíte teda čosi vzácne,“ hovorí Albert Schenk z mimovládnej Spoločnosti pre ochranu divokej prírody (WCS).
Sme v Južnom Sudáne, v jednom z rajov africkej fauny a flóry, v mieste neuveriteľnej biodiverzity medzi tropickou džungľou a púšťami. Je to kraj, ktorý cudzinci len zriedka navštívia.
Občianske vojny zanechali Južný Sudán prakticky bez asfaltových ciest a letísk. Krajina je veľká ako Francúzsko, ale veľké časti sú naďalej izolované a nepreniknuteľné.
Oblasť skrýva najmenej preskúmanú divokú prírodu na svete, ktorá patrí aj medzi najkrajšie: je to najväčšia vlhká zóna Afriky a najväčšia chránená savana kontinentu, nekonečná divoká diaľava ležiaca východne od Bieleho Nílu, ktorá sa tiahne až k Etiópii.
Touto savanou, ekosystémom s rozlohou 95.000 kilometrov štvorcových, teda veľkou asi ako Maďarsko, každoročne prechádza 1,2 milióna antilop a gaziel, obrovských stád. Cestou po sebe zanechávajú na savane stopu viditeľnú z vesmíru.
Pokiaľ ide o rozsah, ich migráciu prekonávajú len pohyby pakoňov bielochvostých medzi rezerváciami Serengeti v Tanzánii a Masai Mara v Keni. Levy, slony a veľa ďalších ohrozených druhov, ktoré túto savanu obývajú, dokázali prežiť desaťročia vojny a pytliactva.
„V Južnom Sudáne sú ešte divoké zvieratá. Ďalšie krajiny nám ich môžu len závidieť,“ vyhlasuje bývalý minister turistiky Alfred Akwoch Omoli.
Toto prírodné bohatstvo je ale pod neustálou hrozbou a snahy o jeho zachovanie, ak vôbec existujú, sú ťažké a nebezpečné.
Vedci aj miestne poriadkové sily čelia povstaleckým milíciám a dobre vyzbrojeným pytliakom, a to na izolovanom území, ktoré slabá centrálna vláda nedokáže kontrolovať.
Okolo 15 percent rozlohy chudobnej krajiny tvoria národné parky a rezervácie, ktoré sú teoreticky chránené zákonom.
Avšak ochrancovia fauny a flóry majú len obmedzené finančné a ľudské zdroje, aby mohli na tieto rozsiahle plochy účinným spôsobom dohliadať.
V národnom parku Boma na východných hraniciach krajiny teraz strážcovia zaistili dve leopardeie kože u miestneho muža, ktorý chytil šelmy do pasce.
„Predtým tu bola bohatá fauna, ktorá tu žila spolu s dedinčanmi,“ hovorí William Til, riaditeľ národného parku Boma. „Pred vojnou ľudia používali psy a kopije, aby ulovili niekoľko zvierat. To im stačilo. Dnes používajú automatické pušky. Väčšie druhy z oblasti zmizli,“ dodáva.
Po desaťročia vojny, ktorá predchádzala nezávislosti juhu Sudánu v roku 2011, lovili pytliaci zebry a nosorožce, až ich vyhubili. Antilopy a žirafy masakrovali vojaci.
Slony zabíjali kvôli slonovine, ktorá umožňovala financovať konflikt, a dnes už ich je len asi 2000 kusov, zatiaľ čo pred 50 rokmi ich bolo 80.000.
Pre zachovanie fauny a jej prostredia treba mier a bezpečie, myslí si Schenk. Mierová dohoda z roku 2018 v zásade ukončila boje, ktoré však miestami ďalej ešte pokračujú.
Zvieratá sa prispôsobili a uchýlili sa do obrovských močiarnych oblastí či do nepreniknuteľných lesov.
V posledných rokoch ochrancovia prírody vyfotografovali vzácne druhy, ako je antilopa bongo, pes hyenový či opica gueréza.
Americká vláda vlani vyčlenila 7,6 milióna dolárov na trojročný program určený na ochranu tunajšej fauny a na podporu ekonomického rozvoja oblasti, najmä ekologickým cestovným ruchom.
William Til má nádej, že snahy o zachovanie tejto izolovanej oblasti povedú raz k jej rozvoju.