Cestou mŕtvych, ktorá sa rozkladá medzi impozantnou pyramídou Slnka a pyramídou Mesiaca, pomaly postupuje stovka turistov s rúškami, prvýkrát od marcového uzavretia komplexu vynúteného koronavírusom.
Medzi mnohými, väčšinou pokojnými, túlavými psami vyzerajú niektorí turisti zasnene až omámene, ako keby stretli prízrak niektorého dávneho obyvateľa tohto mesta, najväčšieho v predkolumbovskej Amerike.
Postavili ho asi 200 rokov pred Kristom a v ôsmom či deviatom storočí opustili.
Kalifornský Číňan
Pre väčšinu z návštevníkov je to však prvý výlet po tom, čo mexické úrady uvoľnili preventívne opatrenia.
„Je to úplne úžasné. Som taká spokojná. Je to ohromné. Všetko sa mi zdá byť také obdivuhodné,“ zveruje sa osemnásťročná Angelica Tellezová s očami žiariacimi dojatím.
Dievča, ktorému rúško stále padá z nosa, práve zmaturovalo v meste Guadalajara v štáte Jalisco na západe Mexika.
Úrady rozhodli o znovuotvorení lokality v nádeji, že toto centrum, zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, priláka denne okolo 3000 ľudí. To je však len 30 percent kapacity. Zároveň platia sanitárne opatrenia a zákaz stúpať na obe pyramídy i chrám Opereného hada.
Medzi tisícročnými kameňmi sa objavuje jediný čínsky turista, obchodník Tony Tang, ktorý žije v Kalifornii a zaoberá sa dovozom a vývozom spotrebného tovaru. Pôvodne chcel letieť 7. septembra do Egypta, ale jeho let bol pre nedostatok cestujúcich zrušený.
„Prišiel som teda do Mexika a prezerám si iné pyramídy. Je to neuveriteľné,“ hovorí.
„Mal som veľa šťastia. Je úžasné, ako sa to v tom čase postavilo. Chcel by som to vidieť z väčšej blízkosti,“ hovorí Paul Rallo, turista z Barcelony. Myslí si, že Mexičania sú starostlivejší ako Španieli: kým mu povolili vstup do lokality, zmerali mu teplotu.
Karanténu prežil vďaka pestovaniu
Polovica zo 110 obchodíkov so suvenírmi má povolené otvoriť. Ponúkajú miestne výrobky najrôznejších druhov, najmä mnoho predmetov hýriacich farbami, a repliky pyramíd, často vyrobené v Číne.
To rozhodne nie je prípad sošiek, ktoré vystavuje miestny umelec José Luis Fernández a ktoré predstavujú boha Slnka a bohyňu Mesiaca. Ako vyhlasuje, sošky vyrobil z miestneho čierneho vulkanického kameňa.
„Aká je to pre nás úľava, že môžeme zase začať pracovať a zarábať, aby sme nakŕmili rodiny,“ hovorí a ponúka svoje sošky po 800 pesos (asi 40 eur) kus.
Jedna obchodníčka, ktorá práve vytiahla železnú roletu, oprašuje regály, ďalší energicky zametá pred svojím obchodíkom.
„Mám dojem, že sa znovu vraciam do života,“ hovorí päťdesiatjedenročný Moises Oliva, ktorý prežil karanténu vďaka pestovaniu zeleniny na kúsku pôdy v susednej lokalite San Francisco Masapas.
„Prišla som s nádejou, že si u mňa niekto niečo kúpi,“ zveruje sa 58-ročná Lourdes Guerrová-Olivová, ktorá tiež žije v San Francisco Masapas.
Posledné mesiace žila z predaja mozaikových okien, ktoré sama vyrába pre okolité kostoly.