S novými daňami a znižovaním štátnych dotácií sa spolieha na prácu žien mnoho rodín, takže ženy nachádzajú v konzervatívnom kráľovstve nové postavenie.
Dvadsaťštyriročná Ahmadová žije s rodičmi a piatimi súrodencami. Vybrala si prácu v obchode, kam chodia hlavne ženy, aby sa vyhla obavám rodičov, že sa dostane do prostredia spoločného s mužmi.
„Cítila som sa previnilo, keď som musela o všetko žiadať otca. Odvtedy, čo pracujem, som hrdá, že môžem rodine pomáhať,“ povedala Ahmadová.
Chodiť do práce bolo pre Saudské Arabky ešte pred niekoľkými rokmi nepredstaviteľné. Kráľovstvo a jeho korunný princ Muhammad bin Salmán presadzuje reformy, aj keď je krajina stále kritizovaná za nedodržiavanie ľudských práv.
Absolútna monarchia nepovoľuje politické strany a nekoná voľby, moc je stále v rukách mužov. Vo vláde nie je žiadna žena a v poradnej 150-člennej rade je ich 30.
Na pracovnom trhu však tvoria ženy 33 percent zamestnancov, čo je v porovnaní so situáciou pred piatimi rokmi skoro dvojnásobok. Pracujú v odboroch doposiaľ obsadzovaných mužmi a imigrantmi – v reštauráciách, supermarketoch, učtárňach a dizajnérskych firmách.
V rámci reforiem môžu od roku 2018 riadiť autá.
Ahmadová, ktorá mesačne zarobí 4500 októbrov (asi 1000 eur), si však nemôže dovoliť automobil ani autoškolu. „Dám skoro tretinu platu za taxi, nikdy som ale nedúfala, že budem pracovať a mať vlastné peniaze,“ povedala s tým, že si začala na auto šetriť.
V Saudskej Arábii už ženy pracovali skôr, a to v školstve alebo zdravotníctve. S postupným uvoľňovaním obmedzení týkajúcich sa kontaktu s cudzími mužmi teraz ženy zamestnáva stále viac firiem. Týka sa to najmä predaja a pohostinstva.
Vláda v roku 2011 oznámila, že v týchto odboroch bude dávať prednosť miestnym pred cudzincami, aby riešila nezamestnanosť, ktorá teraz dosahuje 11 percent.
Podľa ekonómky Jennifer Peckovej vlani pracovalo v súkromnom sektore 56.000 žien, tento rok už vyše 935.000.
Zmeny sa netýkajú iba Rijádu. V Unajze v provincii Kasím pracujúcich žien tiež pribúda, aj keď sa mnohé boja vybočovať z tradícií.
Tridsaťtriročná absolventka univerzity Gháda Salmánová hľadala prácu s ťažkosťami. Nakoniec sa zamerala na odbor pekárstva a teraz zamestnáva 45 ľudí. Vlastní pekáreň Ružová stuha a je to jeden z mála podnikov v Kasíme, ktorého majiteľkou je žena.
„Bez pomoci rodičov by som to nedokázala,“ hovorí Gháda a roznáša zákazníkom porcie datľového koláča.
„Väčšina z tých otcov by tu nesúhlasila, aby ich dcéry pracovali celý deň po boku mužov. Aj keď sú to šéfky a nosia nikáb,“ povedala Salmánová.
Aj tak ju však konzervatívci kárajú. Jeden zo starších mužov si pochutnáva na jej koláči, avšak ani to mu nebráni hromžiť na rýchle spoločenské zmeny.
„Vláda hovorí, že ženy musia pracovať, ale to je v rozpore s našimi zvyklosťami. V islamskom svete sa o ženy starajú muži,“ hovorí zákazník.
Pre niekoho zasa prichádzajú zmeny veľmi neskoro. Štyridsaťpäťročná Rana Turkíová prišla do otcovej ropnej firmy v roku 2000 ako jedna z prvých žien a roky pracovala v kancelárii prísne oddelenej od mužov.
„Vtedy muži neboli ani zdvorilí, ráno ms nepozdravili a nevstúpili so mnou do výťahu, nieto aby so mnou boli v jednej miestnosti,“ hovorí Turkíová, ktorá je teraz majiteľkou a šéfkou spoločnosti Rawabi Holding.
„Našťastie sa to zmenilo. My sme sa v minulosti báli židať o plat. Teraz prichádzajú dievčatá a o peniazoch tvrdo vyjednávajú, poznajú svoju cenu,“ dodáva Turkíová.
Podľa mimovládnej organizácie An-Nahda pretrváva veľký rozdiel medzi platmi žien a mužov – predstavuje 49 percent.
Hala Dosariová, ktorá propaguje práva Saudských Arabiek z USA, tvrdí, že príležitosti žien na pracovnom trhu stále ovládajú spoločenské zvyklosti. Ponúkajú sa im obvykle horšie platené pozície.
Aj keď existujú zákony zakazujúce diskrimináciu a obťažovanie, neuplatňujú sa systematicky a ženám sa podľa Dosariovej stále upierajú ich práva.
Niektorí zamestnávatelia stále požadujú pred zamestnaním ženy súhlas jej opatrovníka, upozornila Pecková.
Jedna z nedávnych reforiem dáva ženám viac práv pri rozhodovaní o ich životných krokoch, ktoré predtým riadili opatrovníci.
Jeden majiteľ veľkej spoločnosti priznal, že „radšej najíma ženy, pretože pracujú dvakrát usilovnejšie a za polovicu mzdy“.
Skoro všetkých 400 firiem, ktoré oslovila výskumná skupina Peckovej, priznala, že ženy dostávajú menšie mzdy. Tretina z nich ich považuje za produktívnejších zamestnancov ako mužov.