Tuarégovia sú hrdí a slobodní saharskí kočovníci obvykle odetí do voľných modrých (menej často žltých, bielych či zelených) dželábií s čiernym či bielym turbanom.
Ich najdôležitejším poznávacím znamením je na krku zavesený tuarégsky kríž a meč alebo dlhšia dýka. Sú to mimoriadne zaujímaví ľudia s fascinujúcim (značne dobrodružným) dejinným príbehom a vyznávaným náboženstvom.
Cestovanie po ich území je dobrodružné a nie príliš bezpečné.
Tuarégovia a súčasný islam
Dnes je väčšina Tuarégov moslimského vyznania, avšak vzhľadom na odľahlosť ich územia žijú veľmi často mimo dosahu mešít, ich viera je skôr vnútorná a nekladie dôraz na formálne dodržiavanie moslimských povinností bežných v „zabývanom“ území.
Zatiaľ čo v celom islamskom zemepáse sme dnes a denne vídali moslimov pri modlitbách na všetkých mysliteľných miestach, Tuarégov sme za niekoľko týždňov pobytu s nimi v púšti severne od Timbuktu ani jedinýkrát nevideli pri modlitbe.
Mohlo to byť tým, že k modlitbe odchádzali na odľahlejšie miesta (akosi do súkromia) alebo sa skrátka modlí každý sám vo svojom vnútri.
Napriek tomu, že sú Tuarégovia pútnikmi, svoje saharské územie neopúšťajú a púť do Mekky (alebo aspoň túžba po púti) u nich nie je bežne zažitá.
Čítajte viac Z nadšenia do depresie a späť: Cestovateľ so 100 krajinami na konte opisuje kultúrny šok
Prehnanú almužnu alebo pohostinnosť k cudzím pútnikom Tuarégovia tiež nepestujú, na rozdiel napr. od sudánskych moslimov, ktorí nám predviedli skutočne mimoriadnu ukážku pohostinnosti a pomoci na ceste.
V Timbuktu a jeho okolí tiež oddávna kvitla islamská mystika, ktorá podľa mnohých arabistov ovplyvnila podobu moslimskej viery Tuarégov.
Niet sa čomu čudovať, veď v súlade s výpoveďou židovskej Tóry je kočovný život v pustatine tým najvhodnejším pre človeka, ktorý sa celým svojím srdcom, celou svojou bytosťou spolieha (a v púšti sa musí spoliehať) na Božiu ochranu.
Foto: Ondřej Havelka
Za hlavné tuarégske mestá (aj keď slovo mesto je z nášho pohľadu silne zavádzajúce) sú považované malijské Timbuktu a nigerský Agadez. Obe mestá boli v minulosti významnými centrami islamskej vzdelanosti.
Mnohí európski arabisti označujú všetkých Tuarégov súhrnne za moslimov, ale to je typická európska chyba, kedy sa snažíme všetko vtesnať do logickej, a pokiaľ možno jednoduchej definície.
Tuarégovia sú etnikom, ktoré sa delí na mnohé klany a líši sa napr. farbou pleti, odevom, zvykmi a niekedy aj vyznávanou vierou.
Tuarégovia nie sú jednoducho zaškatuľkovateľným čiernobielym fenoménom, ako by sme si to často v Európe v našich akademických kanceláriách predstavovali.
K tomu je nutné pripustiť, že južné klany na samom južnom okraji Sahelského pásu sú silne ovplyvňované západoafrickým vodunom a tradičnými subsaharskými kultmi.
Tuarégovia rozhodne nie sú výkladnou skriňou kryštalicky čistého islamu, ale ich pútnická vnútorná viera je môjmu srdcu mimoriadne blízka.
Možno potvrdiť, že väčšina Tuarégov dnes vyznáva islam, ale existuje kresťanská minorita (v severných územiach) aj rozmanité synkrezie na najjužnejšom území v Burkine Faso, Nigeri a Nigérii.
A čo je najdôležitejšie, do hlavy konkrétnym osobám nikto nevidí – vonkajšia konformita nemusí odrážať vnútorné presvedčenie.
