„Vďaka nulovému ľudskému vplyvu sa tu faune a flóre darí,“ hovorí v opustenej dedine Varisia, ktorá sa nachádza zhruba 55 kilometrov na západ od Nikózie, tureckocyperský botanik Salih Gücel.
„Je to ako cestovať časom. Môžeme tu pozorovať to, čo pred 100 rokmi mohli vidieť naši starí rodičia,“ dodáva a pozerá sa na orchideu, ktorá rastie medzi troskami budov v nárazníkovej zóne.
Cyprus je rozdelený na dve časti od roku 1974. Turecká armáda vtedy obsadila sever ostrova po tom, čo grécko-cyperskí nacionalisti uskutočnili štátny prevrat s cieľom pripojiť ostrov k Grécku.
Severocyperskú tureckú republiku, ktorá sa tak volá od roku 1983, uznáva len Ankara, zatiaľ čo cyperská vláda má pod kontrolou iba južnú časť ostrova.
Čítajte viac Najčistejšia voda na kúpanie v EÚ? Najlepší je Cyprus, Rakúsko, Grécko. Obstálo aj Slovensko
Nárazníková zóna, ktorá obe strany ostrova oddeľuje, meria 180 kilometrov a v niektorých bodoch dosahuje až osem kilometrovú šírku, uvádzajú jednotky OSN, ktoré toto pásmo územia strážia.
Povolený vstup do „zakázaného územia“ má len niekoľko poľnohospodárov a hlavne modré prilby OSN, ktoré územie strážia a bránia pašerákom a migrantom dostať sa na druhú stranu.
Pre mnohé druhy zvierat a rastlín sa toto územie však stalo „bezpečným útočiskom“, hovorí grécko-cyperská ornitologička Iris Charalambidosová.
„Je to oblasť, kam sa druhy môžu uchýliť pred silnou ľudskou činnosťou,“ dodáva. Len v oblasti opustenej dediny Varisia žije 200 až 300 muflónov, ktorých je na celom ostrove zhruba 3000 kusov.
„Sú to aj miesta, kde sa rozvíja druhová rozmanitosť,“ dodáva bádateľka. „Keď sa druh v nejakej oblasti veľmi rozmnoží, tak sa presunie do ďalšieho sektora (nárazníkovej zóny).“
Čítajte viac Na Medený ostrov priniesla pandémia nečakaný problém: Na každom kroku mačky
Jeden pár muflónov cez listy olivovníkov s nedôverou sleduje votrelcov, ktorými sú tentoraz reportéri agentúry AFP a odborníci na miestnu faunu, ktorých sprevádzajú argentínski príslušníci jednotiek OSN. Muflóny na Cypre považujú za národný symbol, v minulom storočí však kvôli intenzívnemu lovu skoro vymreli.
V ohrození stále sú niektoré druhy orchideí či vzácne druhy obojživelníkov a cicavcov, napríklad myš cyperská (Acomys nesiotes), tvrdí Charalambidosová, ktorá pôsobí na univerzite v Nikózii.
Nárazníková zóna okrem iného unikla intenzívnej stavebnej činnosti, ktorá na Cypre, ktorý bol známy pre svoju rozmanitosť, zničila prirodzené prostredie mnohých druhov zvierat a rastlín.
V situácii, keď politickí predstavitelia nenachádzajú zhodu, ako vyriešiť „cyperský problém“, Charalambidosová a Gücel, ktorý je riaditeľom ústavu pre vedu a životné prostredie na severnom Cypre, spolupracujú v rámci projektu podporovaného OSN.
Čítajte viac Medený ostrov s 300 dňami slnka a metropolou rozdelenou medzi dva štáty. Cyprus
Jeho cieľom je zmapovať „oblasti s vysokou mierou druhovej pestrosti“ v nárazníkovej zóne. „Jedným z cieľov nášho projektu je tiež dať dohromady ľudí, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie, z oboch (cyperských) komunít,“ uviedol Gücel.
Po zhruba pol storočí od rozdelenia ostrova cyperskí Gréci a cyperskí Turkovia žijú vedľa seba bez toho, aby obe komunity mali mnoho vzájomných kontaktov. „Čím viac môžu obe komunity spolupracovať, tým pravdepodobnejšie je, že sa zhodnú na spoločných témach, čo by pomohlo nielen životnému prostrediu, ale aj mierovému procesu,“ uviedol hovorca jednotiek OSN.
„Máme spoločné ciele aj záujmy,“ dodáva Charalambidosová. „Toto ľudí spája,“ hovorí s pohľadom zameraným na niekoľko žltých kvetov, ktoré prerástli ostnatými drôtmi.