Extrémne počasie ohrozuje život na celom svete, ale vlny tepla, v ktorých sa dusí Kuvajt, sa každým rokom znásobujú a ľudia majú pocit, že je to na neprežitie.
Vedci predpovedajú, že koncom storočia bude v Kuvajte pobyt vonku doslova životu nebezpečný. Nedávna štúdia uvádza, že s klimatickou zmenou súvisí 67 percent úmrtí, v ktorých hralo rolu horúco.
Kuvajt však zostáva jedným z najväčších producentov a vývozcov ropy a je najväčším znečisťovateľom na jedného obyvateľa.
Pred minuloročnou klimatickou konferenciou v Glasgowe kuvajtský premiér ponúkol iba to, že krajina do roku 2035 emisie zníži o 7,4 percenta.
„Čelíme vážnej hrozbe, ten záväzok je taký ničotný, že nedáva zmysel,“ povedala konzultantka v otázke životného prostredia Sámía Duajdžová.
V snahe dokázať ochotu podieľať sa na boji s klimatickou zmenou Saudská Arábia plánuje futuristické mestá bez automobilov. Dubaj chce zakázať plasty a vysádzať parky.
V Kuvajte, kde žije 4,3 milióna ľudí, veci mimoriadne viaznu. Čiastočne kvôli populistickému parlamentu, sčasti preto, že do úradov, ktoré rozhodujú o emisiách, prúdi väčšina príjmov z ťažby ropy.
„Vláda má peniaze, informácie a ľudí na to, aby veci zmenila. Lenže ju otázky životného prostredia nezaujímajú,“ povedal poslanec Hamad Matár.
Čítajte viac Čo si obliecť na túru, aby vás nič neprekvapilo? A ako sa ide na Veľký Rozsutec zo Štefanovej?
V krajine sa ďalej elektrina vyrába spaľovaním nafty, takže na hlavu sa Kuvajt radí k najväčším znečisťovateľom sveta.
Zatiaľ čo na cestách mäkne asfalt, Kuvajťania sa uchyľujú do klimatizovaných nákupných centier. Energia z obnoviteľných zdrojov tvorí iba percento celkovej spotreby, čo je ďaleko od 15-percentného záväzku, ktorý chce Kuvajt splniť do roku 2030.
Hodinu cesty od špinavého predmestia Džahrá sa z piesočného mraku vynárajú veterné turbíny a solárne panely. Lenže desať rokov po tom, čo vláda vyčlenila v západnej púšti pozemky, tu prevládajú prázdne plochy.
Energetický park Šakája vzbudil veľké očakávania. V oblasti Perzského zálivu to mala byť prvá elektráreň, ktorá mala kombinovať slnečnú a veternú energiu a Kuvajt sa mohol dostať medzi najlepších.
Prvý rok vznikla nadprodukcia – vyrobilo sa o 20 percent viac energie, než sa predpokladalo. Optimizmus sa ale čoskoro vyparil. Vláda sa z projektu stiahla, aby nalákala investície súkromníkov, a potom sa vynorili zložité právne problémy okolo predaja elektriny jedinému kuvajtskému energetickému poskytovateľovi.
Čítajte viac Luxus na koľajniciach: Takto má vyzerať vlak za 300 miliónov. Uvidíme ho aj na Slovensku?
Namiesto toho, aby sa pokračovalo v sľubnom projekte kombinácie zdrojov, zamerali sa investori v parku na solárnu termickú technológiu, teda na tú najnákladnejšiu.
Nasledovali roky oneskorovania a rušenia kontraktov, dnes je osud celého projektu neistý. „Nikto nezasiahol… Proste si povedali ‚Tak zostaňme pri tom, čo robíme už 70 rokov‘,“ povedal člen kuvajtskej najvyššej rady pre rozvoj a plánovanie Valíd Nasár.
Hádky poznamenali aj odvetvie ťažby zemného plynu. Aj keď aj plyn vytvára emisie podieľajúce sa na otepľovaní, jeho spaľovanie je čistejšie ako spaľovanie uhlia alebo nafty.
Kuvajtské rezervy zemného plynu predstavujú 1,8 bilióna metrov kubických, avšak zostávajú takmer nedotknuté. Ťažobné polia zdieľané so Saudskou Arábiou sú kvôli územným sporom zatvorené.
Parlament, ktorý sa považuje za ochrancu kuvajtských nerastných zdrojov, ťažbu často blokuje. Poslanci napádajú vládu usilujúcu sa o získanie lukratívnych energetických kontraktov, predvolávajú si ministrov ropného priemyslu a vznášajú proti nim obvinenia z chybného riadenia.
Čítajte viac Žiadny sneh? Žiadny problém! Ako sa v Číne sánkujú a korčuľujú aj pod horúcim slnkom
Parlament sa tiež vydáva za ochrancu štedrého sociálneho systému. Kuvajťania platia jedny z najnižších cien za energie a benzín.
Keď ministri navrhnú, že by sa malo prestať toľko utrácať za dotácie, poslanci sa dajú do boja, a to doslova, pretože pri debatách prichádza aj na päste.
Odborníčka na urbanistický rozvoj Šarífa Šalfánová hovorí, že dotácie sú veľký problém, pretože Kuvajťania ich považujú za neodcudziteľné právo.
Týkajú sa aj najbohatších, čo vedie k mimoriadnemu plytvaniu. Rodiny nechávajú zapnutú klimatizáciu, aj keď odídu na niekoľkomesačnú dovolenku.
Stagnácia privádza Kuvajt do historicky vážnej finančnej krízy, rozpočtový deficit tam vlani prevýšil 35,5 miliardy dolárov.
Čítajte viac Tateyama – strecha Japonska. Ikonický snehový koridor tu má 15 metrov!
Kuvajtskí ochrancovia životného prostredia sa snažia vysvetľovať. „Obnoviteľné zdroje dávajú predsa zmysel. Vláda si musí uvedomiť, koľko peňazí by sa mohlo ušetriť a koľko pracovných miest vytvoriť,“ povedal konzultant Ahmad Táhir, ktorý propaguje nový ekonomický model.
Kuvajt má podľa neho znížiť energetické dotácie a povzbudzovať majiteľov domov na nákup podielov v solárnych projektoch.
V Kuvajte sa ale zatiaľ spaľuje nafta, ulice pokrýva vrstva špiny, odpadová voda vyteká do zálivu, z mŕtvych rýb na brehu sa šíri odporný zápach. Ochrancovia životného prostredia to označujú za „páchnuci dôkaz kuvajtskej politiky“.
„Keď sa prechádzate pri zálive, chce sa vám zvracať. Tí, čo všetko porušujú, vyhrávajú, a ja strácam odvahu každým dňom,“ hovorí ochranca Bašár Hunajdí.
Čítajte viac Päť tipov na najkrajšie výlety po Slovensku: Poznáte tieto čarovné miesta?