Pre Indiu bol apríl najhorúcejší za posledných 122 rokov a nasledoval po najteplejšom marci v histórii. Pre Pakistan to bol najhorúcejší apríl za posledných 61 rokov, píše VOX.
Jacobabad v Pakistane, ktorý je už teraz jedným z najteplejších miest na svete, zaznamenal nárast teploty nad 49 stupňov. Nočné teploty sa držia na úrovni 32 stupňov, a tak ani tieto časti dňa neposkytujú prehriatym ľuďom úľavu.
Sparné počasie údajne zabilo už začiatkom mája najmenej 25 ľudí v Indii a 65 ľudí v Pakistane, hoci skutočný počet obetí je pravdepodobne oveľa vyšší. Dokonca aj vtáky dostávajú úpal.
Elektrina, prach, povodne…
Vlna horúčav mala kritické vedľajšie účinky. Prudký dopyt po elektrine a záťaž elektrickej siete spôsobili výpadky elektriny pre dve tretiny indických domácností.
Výpadky v Pakistane trvali až 12 hodín a prerušili dodávky elektriny, keď ľudia najviac potrebujú chladenie. Bez elektriny mnoho domácností stratilo aj prístup k vode.
Čítajte viac Niekto to rád horúce? Toto je 5 miest Európy s najteplejšími zimami
Horúce počasie tiež zvýšilo úroveň prachu a ozónu, čo viedlo k prudkým nárastom znečistenia ovzdušia vo veľkých mestách v regióne.
Horúčavy navyše roztopili horské ľadovce rýchlejšie ako zvyčajne, čo vyvolalo v Pakistane bleskové záplavy. Pokračujúce politické problémy a ekonomický dopad pandémie Covid-19 tak ešte „zaklincovala“ vlna horúčav.
Globálna klíma
A vlna horúčav v južnej Ázii je pripravená preliať sa aj do ďalších krajín. Vysoké teploty ohrozujú produkciu pšenice, čo by mohlo vystreliť už aj tak rastúce ceny potravín na celom svete ešte vyššie.
Extrémne teploty nie sú Indii a Pakistanu cudzie, no súčasná vlna horúčav vyniká svojím načasovaním na začiatku sezóny, rýchlym nástupom, rozsahom a závažnosťou.
Vedci teraz skúmajú, do akej miery zmena klímy spôsobená človekom prispela k veľkým horúčavám v južnej Ázii.
Už dlho varujú, že častejšie a extrémnejšie vlny horúčav sú jednými z najpriamejších dôsledkov zvyšovania priemerných globálnych teplôt.
Klimatické zmeny už teraz spôsobujú, že niektoré časti sveta sú neobývateľné a v južnej Ázii teraz prežitie závisí od umelého chladenia.
Toto chladenie si, samozrejme, vyžaduje energiu. Ventilátory a klimatizácie v Indii a Pakistane fungujú na elektrinu vyrobenú spaľovaním fosílnych palív, ktoré vypúšťajú skleníkové plyny, ktoré ohrievajú planétu.
Asi 75 percent energie v Indii pochádza z uhlia, ropy a zemného plynu, Pakistan získava z rovnakého mixu asi 60 percent energie.
Aktuálna vlna horúčav už zvýšila dopyt po dovoze uhlia. Ochladenie južnej Ázie pre jej obrovský rozsah ovplyvní medzinárodné energetické trhy a aj globálnu klímu.
Ukazuje sa, ako naliehavo potrebujú India a Pakistan prejsť na čistejšie zdroje energie. To si však vyžaduje politické zmeny…
Čítajte viac Vtáky padajú z neba, koníky sa varia v mori: Kuvajt bude o pár rokov neobývateľným 
Čítajte viac Tateyama – strecha Japonska. Ikonický snehový koridor tu má 15 metrov! 
Čítajte viac Viete, kde je na Slovensku najstudenšia voda? A koľko stupňov má jazierko v Kalamenoch?