Vírus marburg – ktorý má smrtnosť až 88 percent – je vysoko infekčná vírusová hemoragická horúčka, čo znamená, že postihuje viacero orgánových systémov naraz. Môže spôsobiť krvácanie v týchto orgánoch, čo bráni schopnosti tela fungovať.
Ohniská sa potvrdili v Rovníkovej Guinei a Tanzánii, existujú obavy, že by sa choroba mohla rozšíriť aj do susedného Gabonu.

Žiadna z krajín Európy doposiaľ neodrádza svojich obyvateľov od ciest do postihnutých oblastí.
Naopak, americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb vydalo odporúčanie, aby ľudia svoje plány, spojené s týmito africkými krajinami, prehodnotili a zvážili ich nevyhnutnosť.
Výstrahu pred cestami do Ugandy a Gabonu vydala aj austrálska vláda.
Príznaky
Po inkubačnej dobe 2–21 dní je nástup symptómov náhly, nastúpi horúčka, zimnica, bolesť hlavy a svalov.
Piaty deň po nástupe príznakov sa u postihnutých môže objaviť vyrážka na hrudi, chrbte a bruchu.
„Môže sa objaviť nevoľnosť, vracanie, bolesť na hrudníku, bolesť hrdla, bolesť brucha a hnačka,“ tvrdí webová stránka CDC.
„Symptómy sa postupom času zhoršujú, môžu zahŕňať aj žltačku, zápal pankreasu, závažnú stratu hmotnosti, delírium, šok, zlyhanie pečene, masívne krvácanie z telesných otvorov a multiorgánovú dysfunkciu.“
Choroba sa šíri prevažne prostredníctvom osobného kontaktu.
V súčasnosti neexistujú žiadne schválené vakcíny proti vírusu, aj keď skúšky sa blížia. Rovnako ako na ebolu, ani na marburg tiež nie sú účinné lieky.

Výskyt
Rovníková Guinea vyhlásila vypuknutie vírusovej choroby marburg v polovici februára, prípady sa rozšírili do viacerých provincií. Doposiaľ z krajiny hlásia 12 úmrtí.
Tanzánia potvrdila osem prípadov vrátane piatich úmrtí.
Svetová zdravotnícka organizácia vyslala zamestnancov do postihnutých krajín, aby pomohli pri riešení epidémie.
Meno podľa nemeckého mesta
Vírus objavili v Nemecku v roku 1967 – vtedy sa ním v meste Marburg nakazilo 25 laboratórnych pracovníkov a ďalších 6 ľudí vrátane lekárov a patológa sa nakazilo od chorých ľudí.
Sedem nakazených zomrelo.
Nákaza pochádzala od opíc dovezených na pokusy z africkej Ugandy.
Pôvod vírusu nie je známy. Vedci však zistili, že sa nachádza u niektorých druhov kaloňov a netopierov, ktorým ale nespôsobuje žiadne zdravotné komplikácie, sú teda iba prenášačmi choroby.
Počas epidémie v Kongu v rokoch 1998 – 2000 zomrelo 83 % nakazených pacientov. V roku 2000 zomrelo v Ugande 140 z 354 nakazených ľudí.
Jedna z najväčších nákaz týmto vírusom prepukla v rokoch 2004 a 2005 v Afrike – táto epidémia zasiahla juh Afriky, Kongo a Angolu. Z 399 nakazených osôb ich vtedy zahynulo 355.
V roku 2008 sa týmto vírusom nakazila Holanďanka počas dovolenky v Ugande, kde navštívila jaskyne obývané netopiermi. Žena následne vírusu podľahla po zlyhaní pečene a silnom krvácaní.
V rokoch 2014 až 2016 zabil marburg viac ako 11 000 ľudí, prevažne v západnej Afrike.
V období studenej vojny Sovietsky Zväz v programe MARV skúmal a testoval jeho potenciál ako biologickej zbrane.


