Ak ste sa narodili v roku 1971, ako moja manželka, nečudo, že by ste sa možno chceli ocitnúť v roku 2071. Kto by nechcel vedieť, aký bude svet, keď bude mať na krku stovečku? Tí, čo sú starší, sa, ehm, dožiť nemusia, výrazne mladší iste áno. Čo sa zmení počas najbližšieho polstoročia? Lietajúce taxíky? Prečo nie? Obuv z 3D tlačiarne, ktorá sa bude prispôsobovať našej nohe s pomocou špeciálnych senzorov? Už nijaké otlaky ani kurie oká! Oblečenie odolné voči vírusom? Tiež nie zlé! Prítulný robotický pes zo špeciálnej zliatiny či platenie čipom zaveným pod kožu? Definitívny zánik mnohých druhov rastlín a živočíchov? Tak to radšej nie!
Foto: Dávid Popovič
Múzeum budúcnosti otvorili 22. februára 2022. Vstupné vychádza na 38 eur (149 dirhamov, deti do 4 rokov zadarmo)a treba si rezervovať presný čas vstupu. Nachádza sa vo finančnej štvrti Dubaja a futuristicky vyzerajúca budova, na ktorej sa pracovalo od roku 2015, má tri hlavné prvky: zelený kopec či akási mohyla, na ktorej budova stojí, predstavuje Zem. Oválna budova má predstavovať ľudstvo a otvor uprostred je symbolom neznámej budúcnosti. Keby ste si to neprečítali, tak vám takáto „architektonická metafora“ asi nenapadne, ale nie je to podstatné. Už vo chvíli, keď vystúpite z taxíka, je pohľad ohurujúci: „Budúcnosť patrí tým, ktorí si ju dokážu predstaviť, navrhnúť a zrealizovať," tvrdí vraj jeden z citátov princa Muhammada bin Rášida Ál Maktúma, na lesklom kovovom povrchu stavby. A v Spojených arabských emirátoch za svoje príjmy z ropy naozaj dokážu zrealizovať neuveriteľné. Povrch budovy je vyrobený z nehrdzavejúcej ocele a panelov, ktoré sú schopné zachytávať energiu zo slnka – viac ako 30 % energie múzea tvorí práve tá solárna.
Štart Falconom do výšin budúcnosti
V prízemnom lobby sa prakticky vždy čaká v dlhom rade. A to sú všetko návštevníci, ktorí si lístky rezervovali a zakúpili pomerne dlho vopred. Múzeum je otvorené od 10.00 do 21.30 h a denne je tu „cvrkot“. Had návštevníkov sa kľukatí pred troma presklenými výťahmi v tvare kapsúl, ktoré zvážajú návštevníkov v smere nadol. Teda takých, ktorí už prehliadku múzea skončili. Nad hlavami im lieta strieborné teleso so špicmi vpredu a vzadu a máva krídelkami. Vraj je to lietajúci tučniak. Neviete odtrhnúť zrak od kilometrov LED osvetlenia v tvaroch nádhernej arabskej kaligrafie.
Foto: Dávid Popovič
Po zemi behá kovový robotický pes. Nešteká. Venčí ho pracovníčka s ovládačom v ruke. Ak si ho nevšimnete zahľadení nahor a odrazu ho zbadáte pri nohách, môžete sa aj celkom slušne vyľakať. Je vybavený aj dotykovými senzormi, ale pohlakať jeho kovové súčiastky človeka asi neláka. Každý s ním však chce „selfie“.
Tí, čo chcú vstúpiť do útrob budúcnosti, musia trpezlivo čakať na let v kozmickej kapsule Falcon. V skutočnosti ide o pomerne veľký kovový výťah s obrazovkami na bokoch a strope, v ktorom po zatvorení dverí získate dojem, že vzlietate zo Zeme do vesmíru, v podstate do roku 2071. Zotmie sa, začne sa odpočítavanie, za oknami sa ozve ohnivé burácanie motorov, všetko sa trasie. Pod nami ostávajú dubajské mrakodrapy a stratia sa niekde dole, obloha zmodrie a mraky sa postupne menia na tmavý atrament s množstvom hviezd. Rev motorov odrazu stíchne a rozhostí sa kozmické ticho. Na obrazovkách nad hlavou je vidieť, ako sa kapsula pripája ku orbitálnej vesmírnej stanici 600 km nad Zemou. Potom sa otvoria dvere výťahu a za udivujúceho ochkania prítomných človek vstúpi do červenou osvetleného tunela. A odrazu je o päťdesiat rokov viac…
Foto: Dávid Popovič
Je robot Ameca mužom či ženou?
Technologický pokrok, klimatické zmeny, inovácie, robotika, umelá inteligencia. To všetko možno nájsť na viacerých poschodiach. Tématické výstavy sa venujú rozvoju vesmírnych zdrojov, ekosystému, bioinžinierstvu, zdraviu, technológiám blízkej budúcnosti, ale svoje si tu nájdu aj menšie deti. Mnohé časti výstavy sú interaktívne, takže návštevník sa môže ponoriť do deja, stať sa súčasťou diania a mnohé veci si vyskúšať.
Z vizuálneho hľadiska je asi najúchvatnejšou časťou múzea Knižnica života – fiktívny trezor, kde ja viac ako dvetisíc druhov rastlín i živočíchov zamknutých v sklenených nádobách, ktoré v prítmí miestnosti striedavo svetielkujú v modrej, zelenej a ružovej farbe. Tento katalóg svetovej biodiverzity upozorňuje na to, koľkým druhom hrozí vyhynutie.
Foto: Dávid Popovič
Na inom mieste sa môžeš pozhovárať s humanoidným robotom. Ameca nielenže gestikuluje, ale zvláda čiastočne aj mimiku, vie sa usmiať a odpovedá na otázky návštevníkov. Môžete sa opýtať čokoľvek. Na otázku, koľko má rokov, odpovedal(a) najprv protiotázkou: „A ja som sa práve chcel opýtať to isté teba. Si reálny človek?“ Pri zopakovaní otázky dodal(a): „Vytvorili ma v roku 2022 a mojím domovom je Múzeum budúcnosti.“ Na otázku, či je mužom alebo ženou odpovedal(a), že u robotov pohlavie či rod nie sú podstatné. Takto sme si pokecali. Ale hlas mala ženský a na polichotenie, že je pekná, vrátila slovnú prihrávku so slovami: „Aj ty dobre vyzeráš…“
Budúcnosť je už teraz
Na inom mieste sa dá zrelaxovať, človek vojde do upokojujúcej zóny, aby nemal pocit, že ho všade zaplavuje len príliv informácií. Napríklad sa môže poprecházať po mäkkej svetielkujúcej podlahe, kde mu pod nohami uhýbajú vlny fialového svetla. Má to vraj pomôcť spomaliť krok aj myseľ, ale deti sa tu, naopak, naháňajú. Alebo môžete meditovať ležiac na ležadlách a hľadieť na projekciu akýchsi vodných vĺn na strope za zvukov upokojujúcej hudby. Len nezaspať na vavrínoch!
Foto: Dávid Popovič
Na jednom z poschodí sa dá vyjsť von, do reálneho sveta, na presklenú terasu „v oku“ budovy. Niekoľkoprúdová cesta s množstvom výkonných áut, ktoré uháňajú odniekiaľ niekam, futuristicky vyzerajúce presklené mrakodrapy sa lesknú v lúčoch slnka. Mnohé ďalšie sú vo výstavbe. A toto všetko je vlastne púšť. Nie, načo čakať do roku 2071? Tu, v Dubaji, ste v budúcnosti už teraz.
