Zabezpečiť si dobré miesto počas perahery nie je jednoduché. Letenky na Srí Lanku sú v auguste vždy drahšie ako inokedy a ubytovanie v meste Kandy uprostred Srí Lanky v čase konania perahery môže byť násobne drahšie. Najmä hotely, kde z okien a balkónov izieb dovidíte na ulicu, kadiaľ pôjde sprievod, zapýtajú v tomto období za prenocovanie „majland“ a drahé sú aj miesta na strechách rôznych budov, kde sú rozložené plastové stoličky. „Tento rok pýtali za jedno miesto od 70 do 125 dolárov,“ vysvetľuje certifikovaný sprievodca a šofér po Srí Lanke Sam Chula. Slovenskú rodinu pani Zuzky (požiadala o anonymitu) zobral Sam k plotu Chrámu svätého zuba, odkiaľ sprievod štartuje. Odtiaľto videli celú šou síce menej pohodlne, z chodníka, ale zadarmo. Sprievod bol chvíľami od nich možno len jeden, dva metre.
Foto: Charith Gunarathna
„V meste plnom policajtov a vojakov boli už hodiny pred začiatkom sprievodu davy ľudí, ktorí si obsadzovali miesta na zemi pri ceste. My sme ostali pri plote chrámu, na chodníku, ktorý vedie popri bielom plote pri jazere. Boli sme teda pri plote Chrámu svätého zuba v prvej línii a všetko sme videli cez pomerne široké kovové profily plota. Čo je super na tomto mieste, že je to takmer úplný začiatok sprievodu, ktorý sa po meste pohybuje ulicami dosť pomaly, trvá to tri hodiny. Takže sme si ho pozreli medzi prvými a mohli sme odísť. V uliciach mesta bolo omnoho hustejšie.“ Bol to pre nich úžasný zážitok, aj preto, že mali so sebou spoľahlivého domáceho s dlhoročnými skúsenosťami, ktorý ich sprevádza celým ostrovom a zároveň šoféruje.
Ulicami prešlo protibombové komando
Ivana Jánošková so svojou mamou Martou navštívila mesto Kandy v prvých dňoch konania perahery v rámci okruhu ostrovom Cejlón, na ktorom leží súčasná Srí Lanka. „Nášmu šoférovi Sugathovi, ktorý nás sprevádzal ostrovom, sme povedali, že by sme rady videli peraheru, či sa dajú zohnať lístky. Povedal, že jasné, len musíme počítať s tým, že to niečo stojí. Hovoril o cca 70 usd na osobu, ale že sa ich pokúsi vybaviť aj lacnejšie. U nás cena nehrala rolu, lebo to bol mamin sen.“
Foto: Charith Gunarathna
Napokon sa im podarilo za 20-tisíc rupií, čo je niečo vyše 60 eur, sedieť na prvom poschodí budovy na plastových stoličkách v prvom rade. Slávnostný sprievod, perahara, prechádzala po ulici rovno pod nimi. „Všade bolo plno vojakov a policajtov,“ hovorí Ivana. Asi hodinu pred samotnou pereharou začalo auto polievať ulice. To nám domáci povedali, že pred každou pereharou sa musia očistiť. Následne išlo protibombové komando po ulici aj so psami, ktorí kontrolovali každý kanál a každú dieru, že či tam náhodou niečo nie je. U nás som také niečo ešte nevidela, a to som pracovala na ministerstve obrany. V každej takejto budove, kde sme sedeli na horných poschodiach, kontrolovali každému veľké tašky.
Úprimne, bezpečnosť mali perfektne zmáknutú," dodáva. „Po obvode ulíc boli na každých cca 3 metroch rozostavení zdravotníci s bandaskami s vodou pre vystupujúcich, tí sa počas sprievodu mohli napiť. To ticho a vzrušenie, ktore bolo pred samotným začiatkom pred 19. hodinou, bolo až cítiť. Niektorí domáci stále sedeli, niektorí stáli, turisti na balkónoch si za zvukov bubnov pripravovali telefóny, aby mali tie najlepšie zábery. Samozrejme aj my.“
Foto: Charith Gunarathna
Perahera sa začala ohňovou šou. Nasledoval sprievod mužov, ktorí niesli budhistické vlajky a po nich nasledovala energetická bubnovačka s tradičnými tancami. Medzi jednotlivými tanečníkmi kráčali slávnostne vyzdobené svetielkujúce slony posiate žiarivkami. Niektorí tanečníci a bubeníci podľa Ivany boli až v tranze. „Bolo to magické a hudba s bubnami nás, divákov, úplne pohltila!“ Približne o ďalšiu polhodinu ulicou kráčal najväčší slon s najdlhšími klami, ktoré boli tiež vyzdobené – v sprievode ďalších dvoch slonov. Na svojom chrbte v zlatých schránkach niesol repliku uctievaného Budhovho zuba. Napriek veľkému počtu ľudí v uliciach mesta Kandy sa po skončení sprievodu mesto veľmi rýchlo vyprázdnilo. „Všetci boli disciplinovaní, nikto sa nikam netlačil. Zaujímavé bolo tiež to, že v okolí jazera a chrámu upratovači len približne 30–40 minút po samotnom skončení perahery a odchode divákov pozbierali odpadky,“ tvrdí Ivana Jánošková.
Majestátny slon sa musí siedmimi časťami tela dotýkať zeme
Desať dní trvajúca Esala Perahera je najúžasnejšia slávnosť na Srí Lanke, ktorá je aj jednou z najväčších náboženských udalostí v celej Ázii. Jej pôvod siaha až do doby príchodu posvätného Budhovho zuba na Srí Lanku v 4. storočí. Jeden zo sinhálskych kráľov stanovil, aby slávnostná relikvia bola nosená v každoročnom sprievode mestom. V minulosti chodili slony dokonca ovešané skutočnými drahokamami.
Foto: Charith Gunarathna
Perahera je dobre zorganizované, priam teatrálne predstavenie. Diváci sa na ňom nijako nezúčastňujú, ale na nohách je celé mesto. Koná sa v posledných dňoch lunárneho mesiaca Esala a končí sa v deň splnu Mesiaca. Presné dátumy sa riadia lunárnym kalendárom, vždy však na konci júla alebo v auguste. Tento rok je to od 10. do 20. augusta 2024, pričom finálna perahera, tzv. Final Randoli Perahera, sa uskutoční dnes, 19. augusta od 15.40 h nášho času (na Srí Lanke je o 3,5 hodiny viac ako u nás). Live ho môžete sledovať TU.
Samotný originál relikvie Budhovho zuba bol naposledy nesený v sprievode v roku 1848. Odvtedy sa nosí vždy len imitácia. Skutočný zub je ukrytý v zlatých schránkach v tvare dagoby, v ktorej je údajne uložených šesť ďalších schránok jedna v druhej. Existujú k nim rôzne kľúče, takže ju možno otvoriť len za prítomnosti viacerých ľudí – správcu a predstavených chrámu. Schránku s relikviou môžu nosiť iba sloní samci, podľa možnosti musí ísť o majestátneho slona, ktorého sedem častí tela sa musí dotýkat zeme, keď slon vzpriamene stojí. Štyri nohy, chobot, chvost a… Penis. Áno, aj penisom by mal byť schopný dotknúť sa zeme.
Slon musí mať rovný chrbát a dosahovať výšku 12 stôp (cca 3,65 metra). Je stále ťažšie nájsť slona z takejto vysokej kasty. Tentoraz schránku ponesie Indi Raja, sloní samec, ktorého Chrámu sv. zuba v Kandy daroval indický premiér v roku 1989 ako sedemročného. Teraz má Indi Raja vyše 40 rokov a na Srí Lanke je to nesmierne uctievaný slon. Keď po 50 rokoch verných služieb pred rokmi zahynul predchádzajúci slon, ktorý nosieval schránku s Budhovým zubom, krajina dokonca vyhlásila národný smútok.
Príbeh posvätného zuba na Cejlóne
Podľa povesti bol posvätný Budhov zub vytiahnutý z plameňov Budhovej pohrebnej hranice v roku 486 pred naším letopočtom a na SL bol prepašovaný v 4. storočí v vlasoch princezny. Zub postupne naberal na dôležitosti ako symbol suverenity ostrova a ľudia verili, že právo vládnuť Srí Lanke má len ten, kto túto posvätnú relikviu vlastní. V 16. storočí sa mali zuba zmocniť Portugalci a spáliť ho v katolíckom zápale, rozdrviť na prach a hodiť do mora vo svojej provincii Goa. Sinhláci však nesúhlasia a tvrdia, že Portugalcom podstrčili kópiu zuba a ten pravý je ukrytý na inom, bezpečnom mieste. Dokonca aj v Chráme sv. zuba sa má ukrývať len jeho replika.
Skutočná autenticita zuba ostáva nejasná. Bella Sidney Woolf v roku 1914, keď bol zub ešte pravidelne ukazovaný verejnosti, popísal ho ako „zub z vyblednutej slonoviny najmenej tri palce dlhý, vôbec sa nepodobajúci čomukoľvek ľudskému“. V podstate tak zopakoval názor istého portugalského návštevníka menom de Quezroy, ktorý už v roku 1597 prehlásil, že v skutočnosti ide o byvolí zub. Nech je už pravda akákoľvek, zub ostáva pre Srílančanov symbolom mimoriadnej úcty.