Aj keď ide podľa agentúry AP o dobrú správu znamenajúcu, že vláde sa darí obmedzovať pytliačenie, premnoženie slonov zaťažuje miestny ekosystém. Je teda potrebné, aby zodpovedné orgány premiestnili okolo stovky slonov mimo tejto oblasti. Zatiaľ sa podarilo presunúť asi polovicu tohto počtu.
Riaditeľ organizácie Kenya Wildlife Service (KWS) Erustus Kanga uviedol, že za premnožením slonov stojí úspech ochranárskych snáh v posledných troch desaťročiach. „Ukazuje to, že pytliačenie slabne a slonom sa preto darí,“ povedal agentúre AP.
Odborníci zatiaľ plánujú premiestniť prvých 50 slonov do rozľahlejšieho národného parku Aberdare v strede krajiny.
„Ide o historický rekord. Je to najväčšia akcia svojho druhu,“ povedala ministerka turizmu Rebecca Mianová, ktorá sa zúčastnila na prevoze piatich slonov. Dohromady sa na procese podieľalo vyše 100 odborníkov.
Pri preprave sa použili nákladné vozidlá, lietadlá aj krížniky.
Lietadlá kontrolovali prevoz z neba a sledovali stáda slonov, ktoré sa prirodzene pohybujú v malých rodinách okolo piatich jedincov.
Dva vrtuľníky potom slony naháňali a oddeľovali, aby zabezpečili, že jednotlivé slonie rodiny zostanú pohromade.
Kanga uviedol, že cieľom premiestnenia je tiež obmedziť konflikty medzi ľuďmi a divokými zvieratami.
„Sme šťastní, že sa vláda rozhodla znížiť počtu slony v tejto oblasti. Kvôli premnoženiu nemali slony čo jesť a útočili potom na naše farmy,“ povedal Boniface Mbau, ktorý žije blízko rezervácie Mwea.
Druhú fázu presunu, ktorá by mala premiestniť ďalších 50 slonov, vláda plánuje. Zatiaľ však neuviedla dátum.
Podľa KWS stál celý projekt 12 miliónov kenských šilingov (asi 80 000 eur).
Prírodná rezervácia Mwea je obľúbeným cieľom turistov, ktorí sem mieria za najrôznejšími druhmi divokých zvierat.
V roku 1979 žilo v parku 49 slonov.
Keď sa prírode priveľmi darí: 5 ďalších národných parkov, kde sa zvieratá premnožili
Národné parky sú útočiskom na ochranu voľne žijúcich živočíchov a v niektorých prípadoch snahy o ochranu ohrozených druhov fungujú tak dobre, že populácie prekračujú kapacitu ich biotopov.
Keď sa to stane, miestne samosprávy a orgány parkov musia niekedy zasiahnuť premiestnením zvierat, aby zabránili ekologickej nerovnováhe.
Tu je päť pozoruhodných príkladov takýchto úspešných príbehov.
1. Yellowstonský národný park, USA – Bizóny
Populácia bizónov v Yellowstone v priebehu rokov prekvitala vďaka intenzívnemu úsiliu o ochranu. Akonáhle sa populácia vyhla vyhynutiu, stúpla na viac ako 5 000 kusov.
Aj keď je to skvelá správa pre biodiverzitu, obrovské množstvo bizónov začalo spôsobovať problémy, ako je nadmerné spásanie a šírenie chorôb na miestne hospodárske zvieratá.
V dôsledku toho museli orgány parku a služby pre voľne žijúce zvieratá premiestniť bizóny do iných častí krajiny, aby spravovali svoju populáciu a zachovali rovnováhu v ekosystéme.

2. Krugerov národný park, Južná Afrika – Slony
Aj Krugerov národný park, známy svojimi divokými safari, zažil premnoženie slonov. Park dokáže udržateľne uživiť približne 7 000 slonov, no začiatkom roku 2000 sa populácia zdvojnásobila.
Slony môžu spôsobiť značné škody na životnom prostredí vyvracaním stromov a zmenou krajiny, čo má vplyv na iné druhy.
Na vyriešenie tohto problému zaviedla Južná Afrika presuny slonov do iných rezervácií, ako aj antikoncepčné opatrenia na kontrolu rastu populácie bez toho, aby sa uchýlili k utrateniu.
3. Národný park Banff, Kanada – Losy
V národnom parku Banff sa populácie losov výrazne zvýšili po vyhnaní prirodzených predátorov, ako sú vlci.
Losy sa začali nadmerne spásať a narúšať prirodzenú rovnováhu, čo ovplyvnilo život rastlín a iných druhov.
Aby sa to podarilo, úradníci parku premiestnili niekoľko stád losov do iných oblastí a pracovali na obnove populácií predátorov, aby prirodzene kontrolovali počty losov.

4. Národný park Virunga, Demokratická republika Kongo – Horské gorily
Horské gorily v národnom parku Virunga sú už roky centrom ochranárskych snáh. Populácia neustále rastie vďaka snahám proti pytliactvu a ochrane biotopov.
S obmedzeným priestorom v parku však rastúci počet goríl predstavoval výzvu pre ich biotop. Aby to vláda a ochranári vyriešili, zvážili premiestnenie niektorých skupín do iných častí pohoria Virunga alebo blízkych chránených oblastí, aby sa predišlo preľudneniu a zachovali sa zdravé ekosystémy.
5. Národný park Kanha, India – Jeleň močiarny
V národnom parku Kanha bola populácia barasingha (alebo močiarneho jeleňa) v polovici 20. storočia kriticky nízka, ale odvtedy zaznamenala pozoruhodný návrat vďaka sústredenému úsiliu o ochranu.
S narastajúcim počtom jeleňov rastie potreba premiestniť niektoré z týchto jeleňov do iných národných parkov v Indii, ako sú Satpura a Bandhavgarh, aby sa zabezpečilo, že nebudú nadmerne spásať ich biotopy a pomôže sa znovu osídliť iné oblasti, kde sa tento druh kedysi vyskytoval.


