Bhután sa otvára modernému svetu, bojí sa však o svoj jazyk

17.10.2012 06:00
Bhután
Až do roku 1999 bola v Bhutáne zakázaná televízia, aby sa obmedzil zahraničný vplyv. Teraz sa miestna inteligencia obáva, že angličtina spôsobí zánik ich národného jazyka. Autor:

Salón knihy v Bhutáne svedčí o otváraní sa tohto himalájskeho kráľovstva svetu a modernej dobe, ale miestni vzdelanci sa obávajú, že by v kultúrnom živote krajiny mohla zvíťaziť angličtina a národný jazyk by mohol postupne odumrieť.

V Thimphu, metropole Bhutánu – štátu so 700-tisíc obyvateľmi nachádzajúcim sa medzi Indiou a Čínou, sa tento rok konal už druhý Mountain Echoes Festival. Akcia neprilákala širokú verejnosť: autorskú konferenciu so 70 pozvanými účastníkmi si denne prichádzalo vypočuť v priemere tristo ľudí. Najväčšie zastúpenie mali Indovia, bhutánski autori boli v totálnej menšine.

V Bhutáne je literatúra od nepamäti vyhradená budhistickým mníchom, ktorí píšu posvätné texty v jazyku dzongkö, ktorý sa podobá klasickému tibetskému jazyku. Bhután sa môže pochváliť bohatstvom ľudových rozprávok, tie sa však odovzdávajú predovšetkým ústnym podaním.

„Naša literatúra bola dlhý čas uzatvorená v kláštorných pevnostiach postavených na úbočiach hôr, kde žijú cirkevní hodnostári,“ uvádza bhutánsky univerzitný profesor Karma Phuntšo, ktorý spolupracuje s Cambridgeskou univerzitou.

Krajina draka, ktorá je preslávená svojím indexom „hrubého národného šťastia“, ktorý prihliada na ekonomický rozvoj, blahobyt a kultúrny nacionalizmus, nemala cestu ani jednotnú národnú menu až do 60. rokov minulého storočia a do roku 1999 tu bola zakázaná televízia, aby sa obmedzil zahraničný vplyv. Od 60. rokov sa však na školách vyučuje angličtina, ktorú si tiež zvolili predstavitelia miestnej literárnej scény.

„Nachádzame svoj hlas v angličtine a jej prostredníctvom sú naše skúsenosti prístupnejšie iným,“ vysvetľuje spisovateľka Karma Singje Dordži, ktorej zbierka Dreaming of Prayer Flags v roku 2009 zaznamenala úspech aj v zahraničí. „Vďaka angličtine môžeme svetu otvoriť okienko do Bhutánu,“ hovorí.

Veľká postava literatúry kráľovstva Kunzang Thinlej, ktorý napísal vyše 60 práce v dzongkö, sa obáva, aby rastúci význam angličtiny neodsúdil jeho jazyk a jeho identitu k záhube. „Odvtedy, čo sa angličtina šíri v celom školskom systéme, literárna aktivita v dzongkö ustáva,“ vyhlasuje.

Jazykom dzongkö hovorí väčšina obyvateľstva, nie vždy ho však dobre ovláda. Len hŕstka obyvateľov, väčšinou mnísi, je schopná dobre písať a školy venujú výučbe tohto jazyka len jednu hodinu denne. „Je ťažké zachovať náš národný jazyk,“ priznáva riaditeľka Bhutan Media Foundation Lily Vangčuk.

„Väčšina z nás získala vzdelanie v angličtine. Myslím si, že televízia zohrala významnú rolu v tom, že dnes prevláda angličtina a to do tej miery, že tí, ktorí hovoria len dzongkö, niekedy pociťujú komplex menejcennosti,“ hovorí.

Avšak podľa Kunzang Čoden, najznámejšej autorky románov v Bhutáne, ktorá usporadúva čitateľské krúžky pre mladých, je najdôležitejšie rozvíjať literatúru, nech už je písaná v akomkoľvek jazyku. „Kultúra čítania je stále veľmi nízka, pretože naša literatúra je predovšetkým náboženská. Chceme pestovať lásku ku knihám,“ zdôrazňuje.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk