Je to dychberúce, neopakovateľné.
No zrazu vás sprievodca nekompromisne vyzve, aby ste pokračovali ďalej. Váš čas vypršal.
Len 10 minút – toľko dostane každý šťastlivec, ktorý sa dostane do hrobky kráľovnej Nefertari v Údolí kráľov v Egypte.
Prečo také prísne pravidlo?
Je to len spôsob, ako získať viac peňazí, alebo je za tým oveľa hlbší a dôležitejší dôvod?
Poďte s nami odhaliť tajomstvo jedného z najstráženejších pokladov starovekého Egypta.
Hrobka kráľovnej Nefertari – umelecký vrchol Nového kráľovstva
Hrobka kráľovnej Nefertari, milovanej hlavnej manželky Ramessa II. (19. dynastia, približne 1292 – 1225 pred n. l.), je často označovaná za Sixtínsku kaplnku starovekého Egypta.
Po jej objavení v roku 1904 talianskym archeológom Ernestom Schiaparellim sa svet dozvedel o jej mimoriadnej kráse.
Na rozdiel od mnohých iných hrobiek, ktoré sú poškodené časom, lupičmi alebo povodňami, sú nástenné maľby v hrobke Nefertari výnimočne zachované a patria medzi najkrajšie a najdetailnejšie v celom Egypte.
Ich žiarivé farby, zložité scény z Knihy mŕtvych a dokonalé hieroglyfy rozprávajú príbeh Nefertarinej cesty do posmrtného života a jej spojenia s bohmi.
Je to skutočný umelecký a historický zázrak.
Neviditeľní nepriatelia
Kľúčovým dôvodom prísneho časového obmedzenia je krehkosť týchto starovekých malieb. Keď do hrobky vstupujú ľudia, každý dych je pre tieto tisícročné umelecké diela hrozbou.
- Vlhkosť a teplota: Ľudské telo vyžaruje teplo a dych obsahuje vlhkosť. Zvýšená vlhkosť a teplota v uzavretom priestore hrobky urýchľujú degradáciu organických pigmentov a vápenných omietok, na ktorých sú fresky namaľované. Farby blednú, omietka sa drolí.
- Oxid uhličitý (CO₂): Vydychovaný oxid uhličitý zvyšuje jeho koncentráciu v ovzduší hrobky. CO₂ reaguje s vápnikom v omietke, čím oslabuje jej štruktúru a prispieva k rozpadu malieb.
- Mikroorganizmy: Možno najväčší, hoci neviditeľný, nepriateľ. Ľudia na svojom oblečení a koži prenášajú spóry plesní a baktérie. Tieto mikroorganizmy sa v teplom a vlhkom prostredí hrobky môžu usadiť na stenách a nenávratne poškodiť obrazy, vytvárajúc škvrny a narúšajúc povrch.
Desaťročia ochrany a kompromis medzi dostupnosťou a prežitím
Hrobka Nefertari bola po objavení otvorená pre turistov, čo však viedlo k rýchlemu zhoršovaniu stavu malieb.
V 80. rokoch 20. storočia bola hrobka na desaťročia úplne zatvorená a prešla masívnou, komplikovanou a nákladnou reštauráciou pod záštitou Getty Conservation Institute.
Experti vtedy čelili dileme: ako sprístupniť takýto svetový poklad verejnosti bez toho, aby ho odsúdili na záhubu?
Riešením bol prísny kompromis: obmedziť denný počet návštevníkov a čas strávený vnútri. Tým sa minimalizuje kumulovaná záťaž na prostredie hrobky.
Exkluzivita, cena a poučenie z minulosti
Návšteva hrobky je preto mimoriadne drahá, vstupenka sa pohybuje okolo 1000 egyptských libier (približne 20–30 eur) alebo aj viac.
Vysoká cena a prísny časový limit majú viacero cieľov:
- Udržať exkluzivitu zážitku: Návšteva má byť skutočne výnimočným a privilégiom, nie masovou atrakciou.
- Obmedziť masový turizmus: Primárnym cieľom je znížiť počet ľudí, ktorí by inak neúmerne zaťažili krehké prostredie hrobky a tým poškodili fresky.
- Financovanie ochrany: Vysoké vstupné pomáha financovať nákladnú údržbu a monitorovanie hrobky, ako aj ochranu ďalších pamiatok.
Egypt sa poučil z minulosti.
Príkladom je aj hrobka Tutanchamóna, ktorá tiež čelila vážnemu poškodeniu v dôsledku vlhkosti a plesní spôsobených dychom turistov.
V posledných rokoch bola aj táto hrobka reštaurovaná a jej návšteva je tiež obmedzená, aj keď nie tak prísne ako u Nefertari.
Podobné obmedzenia platia aj v iných citlivých archeologických lokalitách po celom svete, kde sa snažia vyvážiť turistický záujem s potrebou ochrany.