Pre západného turistu šokujúci pohľad, pre milióny Indov dlhé roky bežná realita.
Otvorená defekácia bola v Indii obrovským problémom s katastrofálnymi dôsledkami na zdravie, životné prostredie a najmä dôstojnosť žien a dievčat.
Ale India sa rozhodla pre radikálnu zmenu.
Vďaka masívnej kampani a jedinečnému prístupu sa krajina snaží raz a navždy ukončiť túto prax.
Ako sa im to darí a čo to hovorí o mentalite národa?
Desaťročia boja: Zdravie, dôstojnosť a „Čistá India“
Problém otvorenej defekácie v Indii nebol nový.
Po desaťročia ho komplikovala kombinácia faktorov: chudoba, nedostatok infraštruktúry, ale aj hlboko zakorenené kultúrne a náboženské presvedčenia.
V minulosti sa verilo, že domáca latrína je nečistá a môže znesvätiť domácnosť, zatiaľ čo vykonávanie potreby vonku bolo vnímané ako „čistejšie“ a hygienickejšie.
To viedlo k závažným zdravotným problémom, ako sú šírenie chorôb prenášaných vodou (cholera, týfus, hnačka), podvýživa detí a vysoká dojčenská úmrtnosť.
V roku 2014, keď sa k moci dostal premiér Narendra Modi, spustila indická vláda ambicióznu iniciatívu Swachh Bharat Abhiyan (Misie Čistej Indie).
Jej prvou fázou bolo masívne budovanie toaliet.
No čoskoro sa ukázalo, že samotné toalety nestačia.
Ľudia ich často používali na skladovanie vecí, alebo naďalej preferovali „vonkajšok“. Bolo potrebné zmeniť mentalitu.
Fáza II: Od tehál k zmene myslenia – psychológia a komunita
Pod hlavičkou Swachh Bharat Mission Phase II (SBM II) sa India zamerala práve na tú najťažšiu časť: zmenu správania a vžitých kultúrnych noriem.
Dnes už viac ako 95 % indických dedín dosiahlo status Open Defecation Free (ODF Plus), čo je obrovský míľnik pripisovaný nielen vybudovanej infraštruktúre, ale predovšetkým trvalému zapojeniu komunít a posilňovaniu správania.
Kľúčové intervencie zahŕňajú:
- Cielené programy výučby o toaletách: Doslova „tréning“ používania toaliet a osvetu o ich hygiene.
- Odstraňovanie mýtov: Boj proti kultúrnym presvedčeniam o „nečistote“ domácich latrín. Vláda a mimovládne organizácie vysielajú do dedín osvetových pracovníkov, ktorí používajú kreatívne metódy – od divadelných predstavení po kreslené príbehy – aby vysvetlili výhody vnútornej hygieny.
- Praktické vzdelávanie: Nielen, že sa toalety stavali, ale ľudia sa učili, ako ich používať a udržiavať.
- Podpora pre zraniteľné skupiny: Obzvlášť sa kládol dôraz na ženy a dievčatá, pre ktoré otvorená defekácia predstavovala obrovské riziko sexuálneho obťažovania a násilia, ako aj straty dôstojnosti. Mať vlastnú toaletu znamená pre ne bezpečie a súkromie.
- Zapojenie komunity a „peer pressure“: Programy využívajú komunitnú mobilizáciu. Miestni lídri, učitelia a „šampióni hygieny“ motivujú ostatných. Vytvára sa zdravý tlak v rámci komunity, kde sú hygienické návyky oslavované a otvorená defekácia je postupne vnímaná ako neprijateľná.
Mentalita a transformácia: Viac než len toaleta
Tento prístup sa snaží riešiť nielen štrukturálnu bariéru – prístup k toaletám – ale aj kognitívne a kultúrne normy, ktoré ovplyvňujú hygienické správanie.
Kampaň sa nesnaží len donútiť ľudí používať toalety, ale pestuje formovanie návykov, sebaúctu a dlhodobú zmenu na úrovni domácností.
Používanie toalety sa stáva symbolom pokroku, modernity a dôstojnosti.
Pre mnohých vidieckych obyvateľov Indie je to obrovská kultúrna zmena.
V minulosti bolo bežné, že chudobní ľudia vykonávali potrebu vonku, zatiaľ čo bohatší mali súkromné priestory.
Mať vlastnú toaletu doma sa tak stalo nielen záležitosťou hygieny, ale aj symbolom sociálneho statusu a pokroku.
Ide o transformáciu mentality, ktorá presahuje rámec záchoda a dotýka sa sebaúcty, komunitnej hrdosti a verejného zdravia.
Čítajte viac Invázia tureckých WC do Európy? Budú Rakúšanov nasledovať aj ďalšie krajiny? 
Čítajte viac Turisti ich milujú, domáci sa nimi hrdia, no majú nečakanú slabosť: Neutierajte záchody papierom, varuje výrobca 
Čítajte viac Šinkanzen nečaká. Je presný a má vesmírny záchod!
