Posledný takýto incident, kde sa americká turistka z lode vyprázdňovala priamo do posvätnej rieky v indickom Udaipure, je len špičkou ľadovca globálneho problému, ktorý testuje hranice pohostinnosti.
Rieka v Udaipure, podobne ako mnohé vodné toky v Indii, má pre miestnych hlboký duchovný význam.
Takýto prejav neúcty nielenže znečisťuje prostredie, ale vníma sa ako hlboká urážka miestnej kultúry a náboženského cítenia.
Udalosť vyvolala pobúrenie a prirodzene vyústila do otázky: Môže byť za takéto správanie turistka deportovaná?
Zatiaľ čo informácie o oficiálnom vyhostení v tomto konkrétnom prípade nie sú zverejnené, mnohé krajiny skutočne pritvrdzujú.
V Indii, ktorá sa snaží bojovať proti znečisteniu (napríklad prostredníctvom programu Swachh Bharat Abhiyan), môže byť verejné pohoršenie a dehonestácia posvätných miest dôvodom nielen na vysokú pokutu, ale v extrémnych prípadoch aj na zrušenie víza a okamžitú deportáciu.
Turisti si musia uvedomiť, že prekračujú hranice bežných priestupkov a dopúšťajú sa trestných činov proti kultúre a verejnému poriadku.
Najhoršie príklady nekultúrnosti
Incident v Udaipure je súčasťou znepokojujúceho trendu. Honba za jedinečným zážitkom alebo absolútna ľahostajnosť voči cudzím kultúram vedie turistov k činom, ktoré by si doma nikdy nedovolili.
Jedným z najčastejších a najotrasnejších príkladov je ničenie rímskeho Kolosea. Pravidelne sa opakujú prípady, kedy turisti (vrátane amerických, britských a nemeckých občanov) ryjú do stien starovekého amfiteátra svoje iniciály alebo mená v snahe „označiť“ si miesto, ktoré prežilo tisícky rokov.
Talianska polícia v posledných rokoch pritvrdila a páchateľom hrozia pokuty v rádoch desaťtisícov eur a trestné stíhanie.
Podobne sú na tom aj ďalšie globálne pamiatky, od Veľkého čínskeho múru, kde sa objavujú bežné graffiti, až po egyptské chrámy, ktorých steny sú znehodnocované novodobými nápismi.
Neúcta k pamiatke a k prírode
Nedávno rezonoval v médiách prípad mladej turistky, ktorá sa počas dovolenky v Turecku vlnila okolo stožiara, na vrchole ktorej viala štátna vlajka. Tanec pri tyči domáci neocenili, naopak, skutok klasifikovali ako neúctu k symbolu krajiny a mladej žene hrozí pobyt za mrežami.
Kvôli obrovskému náporu návštevníkov a ich neopatrnosti, ktorá vedie k erózii pôdy a poškodzovaniu krehkých kamenných štruktúr, musela byť denná návštevnosť drasticky obmedzená aj v peruánskom Machu Picch. Niektorí jedinci sú dokonca prichytení pri močení v posvätných ruinách.
Najvyššia hora sveta Mount Everest sa stala obeťou extrémneho turizmu. Kvôli masívnemu množstvu horolezcov a šerpov je základný tábor a výškové tábory posiate obrovským množstvom odpadu, vrátane prázdnych kyslíkových fliaš, výstroja a, čo je najhoršie, ľudského odpadu. Everest sa žiaľ prezýva aj „najvyššia skládka sveta“.
Turisti opakovane ignorujú varovania v Pompejách a kradnú artefakty, mozaiky a úlomky stien z tohto starovekého mesta. Miestni sa uchýlili k šíreniu povestí o "kliatbe Pompejí“, aby ľudí odradili od kradnutia a vandalizmu.
Koniec tolerancie
V dôsledku týchto prehreškov sa čoraz viac krajín, vrátane Talianska, Chorvátska, Japonska a Indonézie, rozhodlo pre radikálne riešenia.
Zavedené sú nielen vysoké pokuty za verejné močenie, nosenie plaviek mimo pláže, či hluk s kuframi na kolieskach v historických centrách, ale aj hrozba deportácie a zákazu vstupu do krajiny.
Cestovanie je privilégiom, nie právom. Tieto incidenty sú bolestivou pripomienkou, že skutočný cestovateľ prichádza s rešpektom a pokorou, zatiaľ čo neohľaduplný „turista“ zanecháva len stopy skazy a kultúrnej nevraživosti.
V dobe masového turizmu je to jediné, čo môže ochrániť svetové pamiatky a miestne kultúry.
Čítajte viac Návrat strateného raja? Objavte 'Saint-Tropez východu' či 'Zakynthos Čierneho mora' 
Čítajte viac Za záhadami za hranice: Čo spája Draculu s Budapešťou a prečo na hrade Zvíkov zlyháva elektronika? 
Čítajte viac KVÍZ: Spoznáte mestá len podľa siluet najznámejších budov? Na 100 % to dá iba skutočný expert
