Za NAJ vrch a kopec ste si v ankete Divy Slovenska vybrali tatranský štít Kriváň.
Kriváň (2 494 m.n.m) je jeden z najvyšších vrchov Slovenska. Vypína sa v západnej časti Vysokých Tatier z hrebeňa Čubriny. Južný hrebeň Kriváňa prechádza cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň. V nižších polohách sa rozširuje v široký chrbát a končí sa nad Pavlovou.
Pamätné výstupy na Kriváň
Ako jeden z najvyšších vrchov Slovenska je dominantou horného Liptova. Od 19. storočia je Kriváň neoficiálnym symbolom Slovenska. Od 19. storočia sa považuje za symbolický vrch Slovanov a slobody Slovákov. Svojou krásou a majestátnosťou inšpiroval skupinu národovcov štúrovského pokolenia, ktorí naň podnikli niekoľko výstupov. Pamätná vychádzka, ktorej sa zúčastnil aj Ľudovít Štúr a Michal M. Hodža, sa konala 16. augusta 1841.
Roku 1861, v ktorom sa uskutočnilo martinské memorandum, zorganizoval Štefan M. Daxner najväčšiu púť na vrchol. Odvtedy sa začala tradícia národných výstupov na Kriváň, ktoré sú pravidelne súčasťou letných tatranských turistických podujatí. Vrch sa stal významným motívom poézie vtedajšej doby, a inšpiruje mnohých básnikov, hudobníkov, i výtvarníkov až dodnes. Od roku 1955 sú tradičné výstupy na Kriváň venované pamiatke SNP a jeho hrdinov v krivánskej oblasti.
Národný výstup na Kriváň sa tento rok konal 16. augusta. Bol venovaný 70. výročiu Slovenského národného povstania. Organizoval ho Klub slovenských turistov Liptova z poverenia Klubu slovenských turistov, Matice slovenskej, mesta Liptovský Mikuláš, Vysoké Tatry a obce Pribylina.
Saský kráľ aj svetoznámi bádatelia
Na vrchol Kriváňa vystúpilo veľa významných osobností. Ako prví sa naň dostali neznámi haviari. Za prvú oficiálnu túru sa považuje výstup spišskonovoveského evanjelického kazateľa a prírodovedca Jonáša Andreja Czirbesa s priateľmi, ktorý sa uskutočnil roku 1772. Kňaz vydal o výstupe písomné svedectvo o kontrole haviarov, ktorí dolovali rudu v blízkosti vrcholu.
Ján Lacika v diele Divy Tatier spomína, že roku 1840 bol na Kriváni saský kráľ Fridrich August II. v sprievode liptovskej šľachty. Na jeho počesť sa na vrchole umiestnil liatinový pomník v tvare obelisku so znakom Saska s pozlátenou korunkou na vrchu. O šestnásť rokov neskôr ho však ho poškodil blesk. Zvyšok sa stal predmetom vandalstva.
Kriváň navštívili aj rôzni svetoznámi bádatelia. Boli medzi nimi napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Belsazar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Prvý zimný výstup uskutočnil r.1884 Theodor Wundt a vodca J. Horvay.
Tatranský štít ako symbol
Medzi rokmi 1960 – 1960 sa Kriváň zobrazoval s vatrou na znaku Slovenska a na štátnom znaku Československa. Dočasne tak nahradil tradičný slovenský znak s trojvrším a krížom, ktorý sa používa už od čias Uhorska. O popularite tohto tatranského štítu svedčí aj fakt, že od roku 2005 je vyobrazený aj na slovenských euro minciach nominálnej hodnoty 1,2 a 5 centov.
Nie každý vie, že po Kriváni je pomenovaná planétka (2460) Kriváň. Dňa 13. decembra 1999 ju v skorých ranných hodinách objavil Peter Kušnirák na Astronomickom ústave v Ondřejove v Česku. V čase objavu sa nachádzala v juhozápadnej časti súhvezdia Malý Lev v blízkosti so súhvezdím Lev. Naposledy bola planétka pozorovaná večer 9. júna 2000.
Prečo je Kriváň krivý?
Odpoveď na otázku, prečo je Kriváň krivý, uvádza Ján Lacika vo svojej knihe Divy Tatier, ktorá vyšla vo vydavateľstve Ikar. Záhadu vysvetľuje povesť, podľa ktorej štít skrivilo anjelské krídlo. Legenda hovorí, že v siedmy deň stvorenia sveta si Boh sadol a pozeral sa na svoje dielo. Zdalo sa mu však, že niečo chýba. Vyslal preto svojho najšikovnejšieho anjela, aby ešte po svete rozhodil vrece s prírodnými krásami. Keď nebeský posol letel nad vysokým štítom, podcenil výšku krajného končiara, a zavadil o jeho vrchol krídlom.
Vrchol sa ohol, a zostal krivý. Preto ho dodnes voláme Kriváň. Pri tejto nehode sa anjelovi roztrhlo vrece, a na skalnaté vrchy sa vysypali lesy, lúky, jazerá, bystriny a vodopád, do horskej krajiny svište, kamzíky, medvede, rysy a mnohé ďalšie zvieratá. Pohorie, ktoré neskôr ľudia nazvali Tatrami, tak dostalo viac prírodných krás ako iné kúty sveta. Viac informácií o Kriváni a krásach Vysokých Tatier nájdete v našej Mozgovni.
Ako sa dostať na Kriváň?
Na Kriváň vedú dve výstupové trasy. Jedna vedie od Troch studničiek až po Jamské pleso, a druhá od Štrbského plesa, cez Jamské pleso a späť. Na vrchole sa nachádza drevený dvojramenný kríž, a turistom sa naskytne nádherný kruhový výhľad. Podrobnosti o trasách, a zaujímavosti o Kriváni sa dozviete na webových stránkach Vysokých Tatier.
V Tatrách sa tento víkend koná fotomaratón
Horský internetový klub, o.z. usporadúva tento víkend 20. a 21. septembra Tatranský fotomaratón, v ktorom sa súťaží v kategóriách Mesto a Hory. Prvá kategória umožňuje návštevníkom 8 hodín fotiť celé územie Vysokých Tatier, od Podbanského po Tatranskú Kotlinu. V kategórií hory budú môcť účastníci 30 hodín fotiť vo vysokohorskom prostredí, s možnosťou prenocovania na vysokohorskej chate.
Na svoje si prídu aj tí, ktorí sa nechcú zapojiť do súťaže. Ak nakrútia 1 minútové video, ktoré bude odmenené, bude sa prezentovať na tohtoročnom festivale amatérskej tvorby o horách Horalfeste. Viac o tatranskom fotomaratóne si môžete prečítať na webovej stránke fotomaratónu.
Zdroje: Ján Lacika – Divy Tatier, Ikar