V ankete Divy Slovenska o NAJ zázrak prírody hlasovalo 1512 čitateľov, ktorí si zvolili Vysoké Tatry.
Pohorie Vysoké Tatry sa nachádza na severnej časti Slovenska, na hranici s Poľskom. Na západnom konci je ohraničené Ľaliovým sedlom (1 947 m n.m.), kde susedí so Západnými Tatrami. Z východu tvoria hranicu Kopské sedlo (1 749 m n.m.) a Belianske Tatry. V roku 1949 Vysoké Tatry vyhlásili za prvý národný park na Slovensku (TANAP). Organizácia UNESCO ho spolu s poľskou časťou Tatier vyhlásila za „Biosférickú rezerváciu Tatry“.
V pohorí je 25 vrcholov s výškou nad 2500 m. n. m. Najvyšší z nich je Gerlachovský štít s výškou 2 655 m. Milovníci hôr si ho obľúbili pre jeho dostupnosť a krásnu horskú scenériu. Výstup naň je však povolený len s horským vodcom.
Dominantou Liptova je Kriváň (2 494 m.n.m), ktorý sa považuje za najvyšších vrchov Slovenska. Vypína sa v západnej časti Vysokých Tatier z hrebeňa Čubriny. Od 19. storočia ho Slovania uznávajú symbol Slovanov a slobody Slovákov.
V hlavnom hrebeni Vysokých Tatier sú Rysy (2499 m) hraničným vrcholom medzi medzi Slovenskom a Poľskom. Z vrcholu vybiehajú tri hrebene, ktoré vedú na sever k Malým Rysom, na juh cez Váhu k Českému štítu a na západ k Žabiemu koňu. Rysy patria k najnavštevovanejším tatranským vrcholom.
Turisti s najväčšou obľubou vystupujú na Lomnický štít (2632 m), ľudovo tiež nazývaný „Lomničák“. Kedysi ho volali „Dedo“ a Spišiaci ho považovali za najvyšší vrch Tatier. Nie každý vie, že na štíte sa nachádza najvyššie položená botanická záhradka, v ktorej sa nachádza dvadsaťdva rastlín v ich prirodzenom prostredí.
Prvý turistický výstup vykonal r. 1793 anglický cestovateľ Robert Townson z Malej Studenej doliny. Od r. 1940 je prístupný lanovkou z Tatranskej Lomnice, čím sa stal najfrekventovanejším tatranským vrcholom. Na Lomnický štít sa však na prelome septembra a októbra visutou lanovou dráhou nedostanete, pretože bude v dňoch 22. 9. – 3. 10. 2014 mimo prevádzky.
Horstvo Tatier je ľadovcového pôvodu. Charakteristické sú výrazné ostré štíty, hlboké ľadovcové doliny, plesá a vodopády. Prevažnú časť Vysokých a Západných Tatier tvoria horniny žula, ruly a migmatity, na rozdiel od Belianskych Tatier a niektorých častí Západných Tatier, pre ktoré sú typické dolomity a vápence.
Horotvornou činnosťou vznikli skalné vrcholy, hlboké ľadovcové doliny, moreny a plesá. Významné sú ľadovcové doliny Mengusovská dolina, Veľká a Malá Studená dolina. Malá Studená dolina získala prívlastok najkrajšia dolina južnej strany Tatier. Pri vstupe do doliny je Zamkovského chata (1475 m). Odtiaľ sa vám naskytne nádherný výhľad na 20m vysoký Obrovský vodopád. V blízkosti piatich Spišských plies sa nachádza Téryho chata (2045 m), najvyššie položená chata s celoročnou prevádzkou.
V dolinách Vysokých Tatier môžete nájsť viac ako 100 plies. Najväčším a najhlbším plesom je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha a hĺbkou až 53 m. Štrbské pleso (1346 m) je najznámejšie a najnavštevovanejšie tatranské pleso, ktoré nesie názov štrbského chotára. Zo Štrbského plesa premáva lanovka do Soliska.
Skalnaté pleso (1751 m), pôvodne nazývané Lomnické pleso, sa nachádza v Skalnatej doline pod južnými zrázmi Lomnického štítu. Pleso bohužiaľ príčinou klimatických zmien a narušením brehov výstavbami budov, postupne zaniká. Od Skalnatého plesa vedie lanovka do Lomnického sedla. Pozor! Aktuálne informácie o prevádzkach lanoviek nájdete na webovej stránke Vysokých Tatier.
Územím Vysokých Tatier prechádza hranica, ktorá oddeľuje Baltické more od Čierneho. Medzi Furkotskou a Mlynickou dolinou ich delí hrebeň Soliska, ktorý vytvára hranicu povodia rieky Váh a Poprad. Na území Tatier sa nachádza vyše 300 jaskýň. Verejne prístupná je však iba jedna – Belianska jaskyňa (2004 m.n.m), ktorá sa nachádza v Belianskych Tatrách.
Niekedy ju nazývajú kamzíčia jaskyňa, pretože sa tam často zdržujú práve kamzíky. Z jaskyne je nádherný výhľad na záver východnej časti Vysokých Tatier. Niektoré rastliny a živočíchy v prostredí Tatier žijú už od doby ľadovej, ako aj kamzík vrchovský, najznámejší symbol tatranskej prírody. Tatry sú domovom aj pre hraboša snežného, svišťa vrchovského, vlka dravého, medveďa či rysa ostrovida. Pri výstupe môžete počuť hvizd sokola myšiara, orla alebo výra skalného. Flóra Tatier je veľmi vzácna. Medzi chránené druhy patria iskerník vysokotatranský, prvosienka dlhokvetá, či klinček lesklý.
Tí, ktorí už tatranské pásma navštívili, vedia, že neradno podceniť dobré oblečenie a obuv. Podnebie v Tatrách je totiž vlhké a chladné, a sneh sa na horách udržuje približne 180 dní v roku. Turisti by teda mali rátať s náhlymi zmenami počasia, ktoré sú pre Tatry typické. Priemerná ročná teplota vo výške okolo 1 000 m n. m. je 5 °C, v júli 15 °C. Ak chcete absolvovať výstup v Tatrách, teraz je ten správny čas. Na jeseň je totiž počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.
V oblasti Vysokých Tatier je dostatok príležitostí nielen na turistiku, ale aj na kultúrne vyžitie. V Kežmarku, Spišskej Sobote a Poprade sa nachádza množstvo historických pamiatok. Unikátom je drevený evanjelický artikulárny kostol z roku 1717 v Kežmarku, postavený bez jediného klinca. Za obdiv stoja aj gotické, renesančné a barokové meštianske domy v Spišskej Sobote.
Podtatranský región je známy množstvom pamiatok ľudovej architektúry, typickej pre Zamagurie (Ždiar, Osturňa) aleb Liptov (Východná, Pribylina, Zuberec). Centrom tatranského regiónu je mesto Poprad. Môžete tam nájsť ranogotický kostol sv. Egídia z 13. storočia s nástennými maľbami. Mesto si obľúbili aj rodiny s deťmi pre aquapark.
Ak hľadáte v blízkosti Tatier ubytovanie, široký výber nájdete v turistických strediskách Starý Smokovec, Štrbské Pleso, Tatranská Lomnica či Ždiar.
Viac informácií o Vysokých Tatrách a cestovnom ruchu v oblasti pohoria nájdete na webových stránkach Vysokých Tatier či poradni pre horských turistov.