Len v roku 1865 sa v Alpách a v Pyrenejach uskutočnilo prvých 81 výstupov, uvádza Claude Marin, sprievodca poverený organizáciou osláv nazvaných Chamonix 1865, ktoré v júni štartujú v tomto alpskom stredisku, o ktorom sa často hovorí ako o svetovej metropole alpinizmu.
„Všetko sa začalo počas dvoch dní, 14. a 15. júla 1865,“ hovorí Marin. Horolezec Edward Whymper dobyl 14. júla Matterhorn, vrcholok týčiaci sa do výšky 4 478 metrov na taliansko-švajčiarskych hraniciach, ktorého zdolanie sa považuje za mimoriadne náročné. Pri zostupe zahynuli traja anglickí alpinisti a sprievodca zo Chamonix Michel Croz.
Toto nešťastie vyvolalo vo Veľkej Británii diskusie a uvažovalo sa o tom, že takéto výstupy sa zakážu. Skončilo sa tým obdobie bezstarostného dobývania veľhôr a zrodil sa mýtus „vražedných Álp“.
Na druhý deň ďalšia britská skupina vystúpila na Mont Blanc (vysoký 4 810 metrov) cez Ostrohu Brenvy z talianskej strany. Bolo to po prvýkrát, čo cieľom nebol vrcholec, ktorý turisti pokorili už v roku 1786, ale sám výstup. „To bol začiatok športového alpinizmu, ktorého sme dnes dedičmi,“ zdôrazňuje Claude Marin.
Dekáda od roku 1854 do 1865 prinieslo tiež zmenu v myslení. „Veda už nie je jediným odôvodnením výstupov, ktoré sa stávajú záležitosťou klubov,“ napísal Gilles Modica v knihe 1865: Zlatý vek alpinizmu.
Prvý alpinistický klub na svete, londýnsky Alpine Club, sa podieľal na rozvoji tejto aktivity a povzbudzoval svojich členov, aby zvečnili alpskú krajinu v básni, fotografii či maľbe. Litografie, akvarely a oleje Alpine Clubu na kontinente prvýkrát vystavia v Chamonix od tohtoročného júna do apríla 2016.
V alpskom stredisku sa pri príležitosti výročia uskutočnia početné konferencie a výstavy, niektoré z nich v angličtine. V lete, 11. a 12. júla, sa tu bude konať svetový pohár vo výstupoch na hory a 15. augusta bude sviatok horských sprievodcov. Tí sa pripojili k oslavám rekonštrukciou prvého výstupu na vrchol Aiguille Verte (4 122 metrov) v dobových kostýmoch.
Foto: Archív Dušana Repáka
Ku 150. výročiu zdolania Matterhornu chystá švajčiarske stredisko Zermatt divadelné hry pod šírym nebom či otvorenie novej horskej chaty. Výstup na horu však bude zakázaný 14. júla na švajčiarskej a talianskej strane na pamiatku približne 500 alpinistov, ktorí tu od roku 1865 zahynuli.
Po 150 rokoch si už alpinisti, vybavení kolíkmi a skobami, nehĺbia stopy v snehu, aby dosiahli vrchol. Nespia v ovčích kožiach, ktoré kedysi slúžili ako spacie vaky. Cesty sú dnes známe, pomoc na dosah vďaka mobilnému telefónu. A velikáni sú už dobytí, v Alpách rovnako ako inde.
Čo nám teda z tohto slávneho obdobia zostalo? „Bol to začiatok demokratizácie alpinizmu, zvlášť vďaka kartografii, a hodnoty, ktoré presadzovali priekopníci, trvajú dodnes,“ usudzuje David Ravanel, predseda spoločnosti horských sprievodcov v Chamonix.
Objavili sa však nové výzvy: údolie v Pakistane, lokality v Antarktíde alebo tiež nová vlna horolezectva v mestách, dodáva.