Permafrost zaberá 25 percent nadmorského územia na severnej pologuli, 23 miliónov kilometrov štvorcových, od Kanady po Aljašku až na Sibír, ale vyskytuje sa aj v Grónsku, v Škandinávii, v Mongolsku a v Číne, píše agentúra AFP.
Táto pôda, či už v pomerne tenkej vrstve alebo v hrúbke niekoľkých stoviek metrov, obsahuje malé ľadové čiastočky alebo veľké masy čistého ľadu. S klimatickými zmenami, dvakrát rýchlejšími v týchto zemepisných šírkach ako inde, sa permafrost takmer všade otepľuje, hovorí predseda Medzinárodnej asociácie pre výskum permafrostu (IPA) a profesor na Ottawskej univerzite Antoni Lewkowicz.
Rýchlosť topenia pod zemou, ktorá sa mení v závislosti od regiónu, je pritom podľa neho ťažké presne zistiť. Okrem iného ju ovplyvňujú aj zrážky a ľudská činnosť. Už teraz sa krajina prepadá, čo sa prejavuje zosuvmi pôdy alebo nestabilitou ciest.
V Salluite na severe kanadskej provincie Québec sa už zrútila hasičská zbrojnica. Ešte nedávno ľadové pivnice dnes už nedokážu konzervovať zásoby.
Opité lesy
Aljašskú diaľnicu v Yukone na posledných 100 kilometroch úrady neustále s vysokými nákladmi opravujú, pripomína Lewkowicz, ktorý sa štúdiom permafrostu zaoberá už 40 rokov. Topenie permafrostu tiež urýchľuje eróziu pobrežia.
Na Aljaške toto topenie destabilizuje krajinu, na ktorej žije 100 000 obyvateľov. Ohrozuje ich domy a poškodzuje dopravnú a energetickú infraštruktúru, uviedol pri svojej septembrovej návšteve americký prezident Barack Obama.
Tento jav môže tiež postihnúť ekosystémy, predovšetkým vodné, a hydrologické režimy: voda, ktorá teraz tečie na povrchu, môže prenikať do hĺbky.
Zosuvy pôdy a jej zosadanie v ekoregióne Peel River Plateau na severozápade Kanady už zmenili chemické zloženie miestnych riek. Zasiahnuté sú aj stromy a vzniká jav zvaný opitý les, keď zosúvaniu pôdy zakrivuje stromy.
V nižších šírkach ohrozuje topenie permafrostu hory: v Alpách už 20 rokov spôsobuje oslabovanie ľadového tmelu a následné zosuvy. Za tento rok bol ich počet rekordný.
„Na vysoké hory sa nemôžeme pozerať ako na čosi mimoriadne pevné. Často je to len spleť skalnatých prvkov, ktorých stabilita je závislá na prítomnosti ľadu,“ hovorí Ludovic Ravanec z francúzskeho Štátneho ústredia vedeckého výskumu (CNRS). „Ak sa roztopí tmel hôr, môžu sa na ich svahoch destabilizovať celé ich steny,“ dodáva.