Svetová lanovka na Lomničáku: Materiál na stavbu nosili na chrbtoch kone aj ľudia

Pred osemdesiatimi rokmi sa začali práce na unikátnej lanovej dráhe na Lomnický štít. Stavali ju v ťažkých podmienkach, počas svojej histórie prežila slnečné aj temné dni. Jazda na štít a výhľad z neho sú však dodnes pre mnohých zážitkom na celý život.

09.05.2016 07:00
Lomnický štít, lanovka, Vysoké Tatry Foto:
Kabínka má kapacitu 15 osôb plus sprievodca.
5

V obslužnej kancelárii pípajú prístroje, vedľa v technických miestnostiach sa všetko točí a bzučí. Premávka lanovky na 2 632 metrov vysoký Lomnický štít nie je hračka ani teraz, s najmodernejšou technikou. Keď ju v 30. rokoch minulého storočia začali stavať, mali k dispozícii akurát silu koní a ľudských rúk. Možno je aj malý tatranský zázrak, že sa to celé podarilo.

Vedci aj upratovačky

Pôvodne mala lanovka viesť na Gerlach. To však bol už naozaj príliš ambiciózny projekt. Voľba teda nakoniec padla na jeho nižšieho suseda. Mimochodom, Lomnický štít, pre miestnych ľudí Dedo, dlho považovali za najvyšší vrch v Tatrách. Ako prvý naň vystúpil pravdepodobne v roku 1790 obuvník a amatérsky hľadač zlata Jakub Fábry.

Dnes lanovka vyvezie nahor päťdesiat ľudí za hodinu. Technickú stránku má pod palcom Juraj Husovský, vedúci elektroúdržby Tatranských lanových dráh. Otec myšlienky lanovky na Lomničák, riaditeľ tatranských kúpeľov Juraj Országh, bol jeho sused. „Brával ma lyžovať, s lanovkou som žil odmalička,“ usmieva sa Juraj Husovský.

Kabínka má kapacitu 15 osôb plus sprievodca.
Kabínka má kapacitu 15 osôb plus sprievodca.
+3Juraj Husovský žije s lanovkou odmalička.

„Akosi prirodzene ma neskôr začala zaujímať technická stránka jej fungovania a moje ďalšie profesijné smerovanie mi bolo jasné.“ Na lanových dráhach pracuje od roku 1970. Nebolo to jednoduché, boli obdobia, keď sa návštevníci Tatier lanoviek báli a nedôverovali im.

Históriu dopravy na Lomnický štít poznamenali aj dve vážne nehody, jedna v 70. a jedna v 90. rokoch, pri ktorých, žiaľ, aj zahynuli ľudia. No technický vývoj ide stále dopredu.

Lomnický štít je najvyššie trvalo obývané miesto na Slovensku. Svoje pracovisko tu majú vedci z Astronomického ústavu a Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied aj meteorológovia, v kaviarni Dedo a pri prevádzke apartmánu pre návštevníkov sa striedajú zmeny čašníkov, každý deň merajú netypickú cestu do práce upratovačky. Aj týmto ľuďom nenahraditeľne slúži lanovka. Pre nich sa stala súčasťou ich života.

Tridsaťtonové závažia

Pre návštevníka je výlet na vrchol Lomničáka zas celoživotným zážitkom. Hlavne posledný úsek zo Skalnatého plesa až tam nahor k slnku (ak je pekné počasie, čo sa v Tatrách mení veľmi rýchlo). Radostná nálada a nadšenie z prekrásnych výhľadov, prekvapujúco luxusné prostredie kaviarne tam hore. Zostať môžete päťdesiat minút.

Lomnický štít, druhý najvyšší vrchol Vysokých... Foto: Jana Čavojská
Lomnický štít, lanovka, Vysoké Tatry Lomnický štít, druhý najvyšší vrchol Vysokých Tatier, je dostupný vďaka lanovke. Návštevníci môžu hore stráviť päťdesiat minút.

Potom vaša skupina odchádza nadol kabínkou, ktorá predtým priviezla nových návštevníkov. Je tu však možnosť rezervovať si apartmán a stráviť tam hore noc. Pozorovať hviezdy, ktoré sa zdajú tak blízko, a zažiť jedinečný východ slnka.

Vráťme sa však späť na Skalnaté pleso, do obslužného pracoviska lanovky. Juraj Husovský vysvetľuje, s čím všetkým sa treba pri prevádzke vo vysokohorskom prostredí vyrovnať. „Okrem nosných a ťažných lán musíme používať aj napínacie lano. Lanovka totiž prekonáva výškový rozdiel až 864 metrov, navyše vysoko v horách, takže teplotné rozdiely medzi spodnou a hornou stanicou môžu byť až dvadsaťstupňové. Vyrovnávame ich napínacími závažiami, ktoré vážia tridsať ton. Takisto námraza na lanách je problém, môže vytvoriť až dvadsať ton nežiaducej záťaže.“

Ťažné lano má štyri kilometre a váži jedenásť ton. Všetky laná prechádzajú pravidelne kontrolou. A nie hocijakou. Hrubočizné oceľové laná kontrolujú ultrazvukom. Vnútorné poškodenie totiž vizuálna kontrola neodhalí.

Uväznení na štíte

Lanovka má aj núdzový pohon a záchrannú kabínu na Lomnickom štíte. „V prípade poruchy alebo nepriaznivého počasia sme schopní prepraviť cestujúcich do najbližšej stanice, teda na Skalnaté pleso alebo na Lomnický štít,“ hovorí Juraj Husovský.

Lomnický štít. Tam hore často nasneží aj v...
Lomnický štít, druhý najvyšší vrchol Vysokých...
+3Na najvyššom trvalo obývanom mieste Slovenska...

Samozrejme, v takomto prostredí treba počítať s tým, že počasie sa nepredvídateľne zmení. Pri silnej námraze na lanách alebo ak rýchlosť vetra prekročí 18 metrov za sekundu, musia prevádzku zastaviť.

Áno, stáva sa, že časť turistov zostane na Lomnickom štíte. Je tam pre nich pripravené ubytovanie aj zásoby potravín. Prevádzku zvyčajne rýchlo obnovia.

Návštevníci sa nemusia ničoho báť. Rekord držia zamestnanci lanových dráh, ktorí občas kvôli svojim povinnostiam musia ísť hore, aj keď lanovka pre turistov práve nepremáva. „Skupina našich technikov zostala hore 42 dní,“ spomína Juraj Husovský. „Najprv jedli výborné jedlá, potom už iba cestoviny s maslom a nakoniec len suché špagety.“

Podobné zážitky majú aj vedci, ktorí sa hore striedajú v dvojtýždňových turnusoch. Kvôli nevyspytateľnému počasiu a občasným výlukám lanovky sa súčasťou ich vedeckej práce stáva aj občasný peší výstup na Lomnický štít s vysokohorským sprievodcom alebo zostup z neho.

Robotníci horolezcami

Prvé práce na unikátnej tatranskej lanovke sa začali presne 8. mája 1936. Podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča postavili najprv údolnú stanicu v Tatranskej Lomnici. Potom pokračovali na Skalnaté pleso.

Materiál a stroje pomáhali robotníkom vynášať konské záprahy, až kým si nevybudovali pomocnú lanovku. Dovtedy však ľudia na chrbtoch vyniesli na Skalnaté pleso 40 ton dreva, 35 ton štrku a piesku, 5 ton cementu a 7 ton oceľových konštrukcií.

Za vynesený kilogram sa vtedy platilo 40 halierov. Dokonca aj vodu, potrebnú na stavbu, bolo treba ťahať zdola, lebo tá zo Skalnatého plesa sa začala strácať.

Na stavbe pracovalo až 350 ľudí. Napriek tuhej zime v Tatrách napredovali rýchlo. Už v decembri 1937 ju slávnostne uviedli do prevádzky. Len do skúšobnej, slúžila aj potrebám observatória, ktoré vtedy na Skalnatom plese už stálo. Prvých turistov vyviezla o štyri roky neskôr.

Práce na ďalšom úseku, až na Lomničák, pokračovali. Tam boli podmienky ešte ťažšie. Kvôli nevyspytateľnému počasiu v tejto nadmorskej výške tu mohli robotníci pracovať iba štyri mesiace v roku, od konca júna do začiatku novembra. Museli mať horolezecký výstroj a sprevádzali ich horskí vodcovia. Dvaja robotníci v tomto rizikovom prostredí prišli o život.

Na najvyššom trvalo obývanom mieste Slovenska... Foto: Jana Čavojská
Lomnický štít, lanovka, Vysoké Tatry Na najvyššom trvalo obývanom mieste Slovenska majú svoje vedecké pracoviská astronómovia, fyzici aj meteorológovia.

Aj tu bolo treba vyniesť nahor asi 300 ton materiálu na výstavbu nákladnej lanovky, ktorá by neskôr pomáhala s dopravou ďalších potrebných vecí. Nosiči dostali za každé kilo jednu-dve koruny.

Tým najzdatnejším trvala cesta zo Skalnatého plesa na Lomničák dve hodiny. A to vliekli aj štyridsaťkilový náklad. Predstavte si, aké muselo byť náročné vytiahnuť nahor dvojkilometrové lano! Keď postavili dopravnú lanovku, prepravili ňou na vrchol okolo šesťtisíc ton materiálu.

Koncom mája 1940 dali lanovku do prevádzky. Budova na Lomnickom štíte mala ústredné kúrenie, takže tu mohol začať pracovať aj meteorológ.

Zachránená pred Nemcami

Po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944 prišli Nemci aj pod Lomnický štít. Vraj musia hľadať ukrytých partizánov. Priniesli si delo a plánovali ostreľovať budovu lanovky na Skalnatom plese. Zamestnanci ich pod rôznymi zámienkami prehovorili, aby to neurobili.

Odraz končiarov v Skalnatom plese.
Kabínka má kapacitu 15 osôb plus sprievodca.
+3Kabínka má kapacitu 15 osôb plus sprievodca.

Vojaci sa dali vyviezť až na štít a odniesli si odtiaľ meteorologické prístroje. Poškodili jednu z podpier aj stanicu v Tatranskej Lomnici. Už 3. marca 1946 však bola prevádzka obnovená.

Zažili tu ešte niekoľko krušných momentov, boli obdobia, keď z rôznych dôvodov lanovka nepremávala aj niekoľko rokov. Zamestnanci lanovky však stále zlepšovali technické riešenia. Naša lanovka na Lomnický štít si dlho držala svetové prvenstvá.

Mala najdlhší medzipodperový úsek na svete a prekonávala najväčší výškový rozdiel spomedzi všetkých vtedajších lanoviek. Hoci dnes ju už predbehli iné, stále je tatranským unikátom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #Tatry #lanovka #Lomnický štít