Foto: flog.pravda.sk/ivanuska.flog
„Spal tam a nechcel odísť. Príčinou bolo to, že vonku nechali mraziaci box so zmrzlinou, medveď sa objedol sladkosťami a potom nechcel odísť. Išlo o medveďa, ktorý sa naučil maškrtiť a pravdepodobne bude takýmto spôsobom vyhľadávať potravu aj pri iných zariadeniach,“ opísal jednu z príhod Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP-u. Tvrdí, že za veľa toho, čo sa v súčasnosti v Tatrách deje, si môže človek aj sám.
„V zime sa napríklad stalo, že za jedným z bufetov vylievali polievky a potom sa čudovali, keď to zviera prišlo vyhrabávať. Keď sa pečie, vypráža, všetko to vonia, no a zvieratá idú za pachom, majú fantastický čuch, dokážu vycítiť potravu aj na desiatky kilometrov. Preto je dôležité, aby bolo vždy všetko zamknuté, aby sa medvede k ničomu nedostali,“ upozornil ďalej Majko.
Podľa jeho slov takýmto spôsobom učí medveďa človek, často nevedomky. Príčinou je napríklad aj nakladanie s odpadom či potravinami. Aj téme súžitia medveďa s človekom sa odborníci venovali počas 24. medzinárodnej konferencie zameranej na výskum a manažment medveďa, ktorá sa konala v júni na Aljaške.
Konferencia o súžití s medveďmi
„Súčasťou konferencie bolo množstvo hodnotných, vedeckých aj praktických prezentácií z rôznych krajín sveta, venovaných hlavne medveďom hnedým, bielym a baribalom, no najmä problematike ich bezkonfliktného súžitia s človekom,“ informoval riaditeľ Správy TANAP-u, ktorý sa na konferencii zúčastnil.
Ako dodal, na území tamojšieho národného parku, ktorý navštívil, sa nachádzalo množstvo samolepiek a výstrah, ktoré upozorňovali ľudí, aby nekŕmili medvede a dávali pozor na potravu.
Podľa Majka by riešeniu súčasnej mimoriadnej situácie pre časté návštevy medveďov priamo v osadách mesta Vysoké Tatry mohol pomôcť projekt staničiek separovaného odpadu.
Ako v minulosti informoval Jozef Gál z oddelenia investičnej činnosti, opráv a údržby mesta Vysoké Tatry, projektová dokumentácia rieši 75 miest, v ktorých by malo byť vybudovaných 82 staničiek rôznych veľkostí.
To, aký počet staničiek sa bude v skutočnosti stavať, však záleží na výške poskytnutých prostriedkov z Environmentálneho fondu, o ktorú mesto požiadalo.
„Verím, že ak bude úspešne dotiahnutý projekt mesta Vysoké Tatry a obce Štrba tento rok, a zabezpečia sa všetky kontajnery, tlak zo strany medveďov postupne pominie. Samozrejme, situácia sa nezmení mávnutím prútika, pretože je tu stále veľa zvierat naučených na odpad. Napríklad aj v parkoch máme veľa odpadkových košov, a tak bude potrebné následne vyriešiť aj tie, aby sa k nim zvieratá nedostali,“ skonštatoval Majko. Určite to však bude podľa jeho slov zásadný krok vpred.
Strieľanie nie
„V Tatrách sme ale mali počas tohto roka aj prípad, keď niekto úmyselne vyhľadal medvede ako atrakciu. Ak ich niekto úmyselne láka, aby mali turisti šou, považujem to za neférové správanie voči ostatným obyvateľom, ktorí sa boja ísť čo i len vysypať smeti do kontajnerov,“ zhodnotil.
Správa TANAP-u však pripúšťa, že tie medvede, ktoré sú nepoučiteľné a ohrozujú ľudí, budú musieť byť zastrelené. „Žiaľ, iná cesta tu nie je, ľudský život je nad všetky,“ povedal Majko. Mesto Vysoké Tatry už požiadalo Ministerstvo životného prostredia SR o odstrel dvadsiatich kusov medveďov, a to ešte 17. mája.
„Odpoveď sme dostali 17. júna, keď sme dostali povolenie na odstránenie dvoch medveďov hnedých, ktoré majú zmenené synantropné správanie a pravidelne prichádzajú k obydliam ľudí. Mesto Vysoké Tatry však toto nepovažuje za dostatočné riešenie, pretože likvidácia dvoch jedincov so zmeneným správaním nerieši náš problém, preto sme sa voči rozhodnutiu odvolali,“ uviedol primátor Vysokých Tatier Ján Mokoš.
Riešenie strieľaním veľkého počtu medveďov v Tatranskom národnom parku Pavol Majko neschvaľuje. „Je potrebné si uvedomiť, že tu síce žijú ľudia, ale je to aj národný park, v ktorom majú tieto zvieratá niečo garantované legislatívou. Ak človek robí niečo nerozumné, je na ňom, aby to postupne zmenil a zlepšil, a vykonal také opatrenia, aby zvieratá už zle nerobili. Veď medvede v princípe nevyhľadávajú ľudí, ani nepotrebujú ľudskú spoločnosť. My máme v latinskom názve Homo sapiens, človek mysliaci, takže my musíme myslieť a vykonávať také opatrenia, aby nám zvieratá život nestrpčovali,“ dodal Majko.