Je jedným z najstarších chránených území na Slovensku a zároveň mu patrí titul najväčšieho kamenného mora v sopečnej časti Karpát – rozloha rezervácie prevyšuje 13 hektárov.
Balvany rôznych veľkostí, ktoré sa povaľujú na piatich hektároch, vyrážajú návštevníkom dych a kreatívnym fotografom ponúkajú nevšedné inšpirácie spolu s meniacim sa svetlom v priebehu dňa.
Najväčšie kamene sa nachádzajú v južnej časti, niektoré dosahujú priemer aj tri metre.
Kamenná suť vznikla vulkanickou činnosťou v mladších treťohorách (neogén), rozpadom podložia v dôsledku zvetrávania a zrejme aj vďaka zemetraseniu, keď sa zrútila časť skaly z vrchu Kamenná.
Gravitácia spôsobila, že veľké skaly ostali bližšie pri stene, menšie sa dostali po povrchu ďalej a následne sa trieštili aj vplyvom vody a ľadu.
Kým sa však moru dostalo náležitej ochrany, veľkú časť z neho vybrakovali výrobcovia mlynských kameňov, na ktoré bol ryolit, žiaľ, veľmi vhodný.
Počiatky snáh o ochranu tohto významného geomorfologického tvaru siahajú až do roku 1923, keď ho vyhlásili za chránené územie.
„Lov“ kameňov sa definitívne zastavil až v roku 1936, od kedy je miesto po uznesení zastupiteľského zboru Banskej Štiavnice a Banskej Belej vyhlásené za prírodnú rezerváciu, dnes so 4. stupňom ochrany.
Okrem neživej krásy sa na „mori“ môžete pokochať aj zaujímavými a vzácnymi druhmi živočíchov, predovšetkým plazov, ktoré sa radi vyhrievajú na kameňoch.
Ak budete mať šťastie, naďabíte napríklad na ohrozenú jaštericu múrovú.
Ku Kamennému moru dorazíte z Vyhní po Náučnom chodníku Andreja Kmeťa.
Zdroj: Treking.cz; Exploranza.com; Krasneslovensko.eu; Wikipedia.org