Ako vysvetlil riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko, obojok je napríklad vybavený GPS a GSM modulom, teplotným snímačom či automatickým vypínacím mechanizmom, takzvaným Drop off.
„V prípade zlyhania tohto mechanizmu sú súčasťou obojku bavlnené vrstvy, ktoré sa opotrebovaním a vplyvom počasia rozpadnú a následne kamzík obojok stratí. Predpokladaná životnosť batérií je približne tri roky v závislosti od rôznych iných faktorov,“ informoval.
Súčasťou projektu boli tiež DNA analýzy a biotechnologické služby na prítomnosť parazitov vo vzorkách trusu.
Chcú zhodnotiť populáciu
„V minulých výskumoch, ktoré boli vykonané na populácii tatranského kamzíka, bolo na základe biologického materiálu, ktorý pochádzal väčšinou z nájdeného trusu, identifikovaných deväť samíc, ktorých gény sa stali základom pre populáciu kamzíka v Tatrách. Cieľom súčasného výskumu bolo taktiež zhodnotiť populáciu kamzíka žijúceho v Tatrách na genetickej úrovni,“ uviedol Majko.
Za týmto účelom boli podľa jeho slov porovnané genetické dáta kamzíkov žijúcich v Tatrách s ostatnými kamzíkmi žijúcimi v Európe. „Podarilo sa nám identifikovať nový genetický typ kamzíka Tatra X, doposiaľ nepublikovaný v génovej banke a zároveň opäť potvrdiť jedinečnosť slovenskej populácie kamzíka vo svete. Vo výskume bude potrebné naďalej pokračovať a ďalšie získané vzorky identifikovať až na úroveň jedinca,“ skonštatoval Majko.
Tento prístup podľa neho umožní hodnotiť rodinné vzťahy v populácii, mieru príbuznosti či iné parametre.
Chránil ich už Uhorský karpatský spolok
„Identifikácia variabilných úsekov chromozómu Y v populácii kamzíka tatranského poskytne informácie o otcovských zakladateľských líniách a doplní celkový obraz o našom autochtónnom, teda pôvodnom poddruhu. Získaná databáza spolu s údajmi o lokalizácii biologického materiálu prostredníctvom GPS súradníc nám poslúži ako základ databázy pre vysledovateľnosť a ochranu kamzíka tatranského,“ dodal.
Biotechnologické služby na prítomnosť parazitov vo vzorkách trusu zase prispeli podľa Správy TANAPu k zisteniu zdravotného stavu kamzičej populácie v Tatrách. „Tieto informácie nám poslúžia na stanovenie nových cieľov a následný výskum vplyvu faktorov prostredia na celkovú populáciu kamzíka,“ uviedol ďalej Majko.
Ochrana kamzíka vrchovského tatranského na Slovensku má dlhú históriu. Ako informovala Správa TANAPu, začiatky cieľavedomej a organizovanej ochrany kamzíka v tatranskej oblasti siahajú až do polovice 19. storočia, spojené sú so založením Uhorského karpatského spolku.
Práve ten sa zaoberal otázkami záchrany kamzičej populácie v Tatrách. Nasledovali rôzne prírodoochranárske aktivity výskumníkov, tie viedli k čiastkovým ochranárskym opatreniam a k samotnému vzniku Správy Tatranského národného parku v roku 1949.
Pytliaci, predátori, choroby
„Početnosť kamzíkov za posledné desaťročia značne kolísala. Najnižšie zaznamenané stavy boli po II. svetovej vojne, keď boli na hranici vyhynutia. Od roku 2000 došlo k zintenzívneniu praktickej ochrany kamzíka tatranského, čo sa prejavilo postupne aj na jeho početnosti. V súčasnosti sa na celom území Tatier vykonáva pravidelné sčítanie kamzičej zveri dvakrát ročne. Na slovenskej aj poľskej strane sme na jeseň v tomto roku zaevidovali 1 367 jedincov,“ priblížil populáciu kamzíkov riaditeľ správy národného parku.
Ako ďalej informoval, kolísanie počtov kamzíka počas histórie monitorovania spôsobila najmä kombinácia zvýšeného lovu, pytliactva, predátorov, chorobnosť, porušovanie návštevného poriadku TANAPu a extrémne zmeny počasia.
„Záložná populácia kamzíka vytvorená v rokoch 1969 až 1972 v Nízkych Tatrách vznikla odchytením a prenesením jedincov z Vysokých a Belianskych Tatier. Táto je však pre populáciu nášho tatranského endemitu už v súčasnosti nepoužiteľná, keďže došlo ku kríženiu s alpskými kamzíkmi. Keďže je v záujme nás všetkých zachovať tatranského kamzíka v jeho čistej forme, je potrebné vynaložiť maximálne možnú mieru na udržanie súčasnej stabilnej populácie,“ uzavrel Majko.