Koncom 19. storočia, keď do Tatier prichádzalo stále viac a viac turistov, Ján Juraj Rainer prišiel s nápadom poskytovať hosťom na liečebných pobytoch v Smokovci komplexné služby. Smokovec je totiž východiskom pre túry na Lomnický štít aj do Malej a Veľkej studenej doliny.
Skvelá poloha
Asi pol hodiny cesty od Hrebienka, len na skok od vodopádov Studeného potoka, v nadmorskej výške 1 301 metrov, si Rainer vyhliadol Starolesniansku poľanu. Miesto bolo na stavbu útulne, ktorá by poskytovala núdzové prenocovanie, ako stvorené.
Samotnej stavbe však predchádzala dlhá púť. Rainer musel najprv upraviť chodník, ktorý spájal Smokovec s Hrebienkom a v roku 1863 vypracoval projekt samotnej chaty. O dva roky neskôr už stála na svojo mieste.
Postavili ju z kameňa, vnútri jediná miestnosť s rozlohou 5 krát 5,5 metra, do ktorej prúdi svetlo malými okienkami. V strede izby bolo ohnisko a niekoľko drevených priční na spanie.
Chata však neslúžila dlho. Keď jej „otec“ umrel, nemala nikoho, kto by sa jej ujal a začala chátrať. Turistom, ktorí prichádzali do Starého Smokovca, jej bolo ľúto, a tak sa v roku 1876 začali zbierať na jej rekonštrukciu a prispel a Uhorský karpatský spolok. Rainerku opravili, no zašlé časy jej slávy sa nevrátili, návštevníkov už nelákala.
V chate dobytok
Príležitosť zacítili obyvatelia Starej Lesnej a na populárnej Starolesnianskej poľane si zaumienili postaviť hájovňu, ktorá by zároveň poskytovala služby aj turistom. Potom však zmenili projekt a neďaleko Rainerky postavili v roku 1884 úplne novú chatu Kamzík.
Z Rainerovej útulne sa stala len nocľaháreň pre vodcov, nosičov a chudobných študentov a neskôr dokonca iba pomocný sklad paliva, garáž, ba dokonca chlievik.
Rok 1980 sa stal pre Kamzík osudným, chatu museli zbúrať, no Rainerka už v tom čase vyzerala úplne bezútešne. Začalo jej predsa len však svitať na dobré časy, pretože Správa TANAP-u ju o tri roky neskôr kompletne zrekonštruovala a zakonzervovala ako pamiatkový objekt podľa plánu Ing. Igora Petra.
Opravili jej múry, vymenili strechu, no na vchod pripevnili železné mreže, aby turisti mohli do nej nazrieť aspoň zvonka.
Nová éra
Tak zimy striedali letá a v Studenovodskom potoku sa preliali tisíce hektolitrov vody, až sa v roku 1997 na Rainerku znova usmialo šťastie. Chata padla do oka kežmarskému stredoškolskému učiteľovi PhDr. Petrovi Petrasovi, ktorý sa ju rozhodol prenajať a obnoviť jej zašlú slávu. Nanovo vystaval zadnú stenu chaty, osadil nové dvere a okná a opravil šindľovú strechu.
Trinásty jún 1988 sa natrvalo zapísal do kamenného srdca Rainerovej chaty ako deň jej znovuzrodenia. Jej brány sa po rokoch opäť otvorili turistom a ona začala veselo vítať prichádzajúcich pocestných.
Odvtedy verne slúži svojmu pravému účelu a okrem prístrešku a informačnej kancelárie ponúka aj malé občerstvenie. Otvorená je celoročne.
V Rainerovej útulni sa tiež nachádza malá výstava dejín a súčasnosti horských nosičov, kolekcia starého horolezeckého náčinia a dobových lyží. Odborníci ju považujú za vzácny a dôležitý doklad niekdajšej chatovej architektúry.
Kráľovské návštevy
V súčasnosti Rainerku spravuje Peter Petras mladší a okrem chatárčenia stíha tiež každý rok potešiť tisíce návštevníkov unikátnym snehovým betlehemom. Hneď, ako to počasie dovolí, vyrastie na Starolesnianskej poľane asi štvormetrový prístrešok z ľadu a snehu. Vnútri sú nádherne vytvarované postavy Svätej rodiny.
Ďalšou milou tradíciou chaty je pravidelný program Klaňanie Troch kráľov pri snehovom betleheme, ktoré pripravuje detská folklórna skupina z Lendaku.
V roku 2000 chatu poškodili prívaly snehu, no v roku 2003 ju chatár znovu opravil a rozšíril o podkrovné priestory na núdzové prenocovanie.
V roku 2014 prebehlo výberové konanie na správcu útulne. Do súťaže sa zapojil aj dovtedajší chatár Peter Petras, ktorý, ako povedal, veril, že pri výbere nájomcu nerozhodovali len peniaze, ale aj kritériá, ktoré stanovilo ministerstvo životného prostredia pre nájom štátneho majetku v 5. stupni ochrany prírody.
Štátne lesy TANAP-u nakoniec vybrali za nájomcu na desať rokov Petera Petrasa mladšieho, syna predošlého chatára Petrasa.
Zdroj: Wikipedia.org; Vysoketatry.com; Tatryportal.sk; Tatry.cz