Foto: PETR HORÁLEK
Ak si chcete vychutnať dokonalý pohľad na milióny kilometrov vzdialené svety, vyberte sa na skutočne temné miesto – do Parku tmavej oblohy v Poloninách.
„Nočný park“ na severovýchodne krajiny, na hranici s Poľskom a Ukrajinou, je prvým svojho druhu u nás a len dvadsiatym na svete. Vyhlásili ho pri príležitosti Medzinárodného roku biodiverzity 2010 ako prvú oblasť tmavej oblohy na Slovensku.
Územie parku kopíruje samotný národný park (29 805 hektárov), jeho ochranným pásmom (10 973 hektárov) a katastrálnym územím obcí Kolonica, Ladomírov, Kalná Roztoka, Klenová, Ruská Volová (7 741 hektárov). Celková veľkosť je teda 48 519 hektárov.
Národný park Poloniny má výnimočne malú hustotu osídlenia (iba 6 obyvateľov na km2), a tak niet divu, že je najtmavšou oblasťou na Slovensku.
Zároveň je to najmenej navštevovaný národný park na Slovensku, preto je aj vplyv ľudí na jeho prostredie minimálny a prirodzené nočné biorytmy všetkých živých organizmov sú najmenej narušené.
Aj vďaka tomu je v tomto národnom parku mimoriadna koncentrácia endemických a ohrozených druhov rastlín a živočíchov.
V presvetlených mestách vidíme na oblohe len okolo dvadsať až dvesto tých najžiarivejších hviezd, v poloninskom parku, kde hory zatieňujú priamu viditeľnosť svetiel z okolitých miest a obcí, sa ich odhalia až takmer dve tisícky.
Voľným okom tu môžete pozorovať tiež úchvatnú Mliečnu dráhu a na oblohe vidno za dobrého počasia objekty a úkazy, ako sú zodiakálne svetlo, pás a protisvit – v Európe už viditeľné len výnimočne.
Poslaním Parku tmavej oblohy Poloniny je informovať o unikátnom zachovanom nočnom prostredí na tomto území, vzdelávať o ochrane nočného životného prostredia a svetelného znečistenia, propagovať a ochraňovať prírodne tmavú oblohu.
Na území parku, medzi obcami Kolonica a Ladomírov, je v Kolonickom sedle postavené aj Astronomické observatórium. Vďaka unikátnej kvalite oblohy zariadenie získava mimoriadne kvalitné vedecké údaje.
Národný park Poloniny
Je to najvýchodnejší slovenský národný park pokrytý pôvodnými rozľahlými jedľovo-bukovými lesmi a pralesmi Stužica, Rožok a Havešová, ktoré sú od roku 2007 zapísané na zozname Svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Od roku 2004 sa v parku nachádzajú územia európskeho významu NATURA 2000. Národný park je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenou UNESCO v roku 1993 – prvej na svete, ktorú tvoria spojené územia troch štátov (208 089 hektárov).
Súčasťou chráneného územia sú národné kultúrne pamiatky – drevené kostolíky (cerkvi) východného obradu. Najvyšší vrch je Kremenec (1 221,0 m n. m.), ktorý je aj najvýchodnejším bodom Slovenska, kde sa stretávajú hranice troch štátov: Slovenska, Poľska a Ukrajiny.
Zdroj: Poloniny.svetelneznecistenie.sk; Wikipedia.org; Astrokolonica.sk; Astro.sk; Astronomie.cz