Via ferrata. Heslo, ktoré láka čoraz viac vysokohorských turistov

Via ferraty sú ideálnym variantom pre tých, ktorí milujú hory so všetkým, čo k nim patrí a pritom sa z nejakého dôvodu nestali horolezcami. Sú akýmsi medzičlánkom medzi vysokohorskou turistikou a horolezectvom, môžu však byť pre horolezectvo štartovacou plochou. Zaistené cesty poskytujú relatívne bezpečný pohyb na miestach, kam by sa priemerne zdatný jedinec bez závratov, samozrejme s kvalitnou výzbrojou a výstrojou, normálne vôbec nedostal.

Predovšetkým moderne vedené a pravidelne udržiavané via ferraty v Alpách sú skutočne nádherné a prinášajú tým, ktorí cez ne stúpajú do výšok, skutočne nezabudnuteľné zážitky. To však len za predpokladu, že človek, aj keď ide „len“ o ferratu, nepodcení prípravu, počasie a hory vôbec. „Sám sa k tomuto druhu lezenia veľmi rád pravidelne vraciam. A to najčastejšie v Dolomitoch. Ich divoké a nenapodobiteľne krásne scenérie ma zakaždým znova a znova dostanú,“ povedal Martin Kašpar z Karlových Varov, ktorý sa venuje hlavne klasickému horolezectvu.

Ako sa vlastne na „železné cesty“ dostať, čím sa vybaviť a ako sa na ne pripraviť? V súčasnosti to už nie je také zložité. Obrovským informačným zdrojom je napríklad internet, kde možno objaviť mnoho stránok venovaných výlučne via ferratám. Existuje aj veľa cestovných kancelárií, ktoré sa na tieto druhy výletov orientujú. Vlastná príprava potom nie je tak náročná. Vybavenie je možné si aj požičať.

Foto: Cikorsky.flog

Via ferrata Via ferrata alebo "železná cesta" láka čoraz viac turistov. Prípravu na takúto vysokohorskú turistiku, však v žiadnom prípade netreba podceniť.

Nebezpečné však je, aby sa na ferraty, zvlášť tie ťažšie, púšťali ľudia bez akejkoľvek skúsenosti. K tragickým pádom tu síce nedochádza často, ale hrozia rovnako ako pri klasickom lezení. Nováčik by mal určite absolvovať kurzy, ktoré ponúkajú niektoré horolezecké centrá, alebo by sa mali na zaistenú cestu vydať v sprievode skúseného horolezcu. Ak nič nepodcenia, potom sa môže pripraviť na fantastické zážitky nielen z vlastného lezenia, ale najmä po výstupe na vrchol hory.

Nádherné sú napríklad via ferraty v oblasti talianskeho jazera Lago di Garda. Vybrať tú najkrajšiu je v tejto oblasti ťažké. Každá je iná, nenapodobiteľná a má svoje kúzlo. Okrem hlavných horských skupín v Dolomitoch a Alpách, či už je to Tofana, Sorapiss alebo Dachstein, ponúka desiatky prekrásnych zaistených ciest aj Brenta, Vincentinské Alpy či Julské Alpy.

Tradícia zaistených ciest je stará takmer 150 rokov. Prvé ferraty vznikali často pre vojenské účely a uľahčovali postup vojakom bojujúcim na vrcholoch hôr. Vytvorenie prvej klasickej ferraty je zaznamenané v roku 1843 a smerovala na vrchol Hoher Dachstein v Rakúsku. Ďalšia klasická zaistená cesta bola vytvorená v roku 1869 na Grossglockner a od roku 1880 sa začínali objavovať krátko zaistené úseky vo východných stenách Brenty. Všetky tieto cesty boli dielom Rakúsko-nemeckého alpinistického spolku.