Pieninský národný park oslavuje 50 rokov

09.11.2017 17:00
Červený Kláštor;
Pieniny poskytujú snúbenie prírody s pamiatkami. Pre turistov sú zaujímavé jazdy na plti i návšteva Červeného kláštora (na snímke).

Najmenší národný park na Slovensku - Pieninský národný park (PIENAP), oslavuje v tomto roku polstoročnicu. „Je to krásne výročie, ale jeho príbeh sa začal už skôr, keď bola v roku 1932 vyhlásená Slovenská prírodná rezervácia v Pieninách, vôbec prvé takéto niečo v Európe,“ pripomenul minister životného prostredia SR László Sólymos počas brífingu v Červenom Kláštore, kde sa pri príležitosti výročia koná slávnostná dvojdňová konferencia.

Počas štvrtka tiež odovzdal ďakovné listy bývalým a súčasným zamestnancom Štátnej ochrany prírody SR – Správy Pieninského národného parku.

Pieninský národný park prešiel v roku 2004 ako prvý, a doteraz ako jeden z mála národných parkov, zonáciou.

„Je potrebná na to, aby sme vedeli nastaviť dlhodobejšie systémové kroky na to, aby sa takéto krásne územia vedeli rozvíjať a aby sme tu vedeli rozvíjať udržateľný turizmus, keďže ekonomika musí byť ruka v ruke s ochranou prírody,“ uviedol minister Sólymos, pričom poukázal na príklad vybudovania turistickej atrakcie – Chodníka korunami stromov, ktorý koncom septembra otvorili v Bachledovej doline.

Rovnako informoval, že ministerstvo pripravuje legislatívu, ktorou dokáže zaistiť účinnejšiu ochranu tých najvzácnejších lokalít. „Prvý krok predstavuje novela zákona o ochrane prírody. V rámce nej chceme napríklad posilniť bezzásahový režim tak, aby sa o ťažbe na tomto území už neuvažovalo, alebo posilniť pozíciu štátnych ochrancov prírody pri plánovanej či náhodnej ťažbe,“ uviedol.

Tvár národného parku sa podľa riaditeľa Správy Pieninského národného parku Vladimíra Kĺča za pol storočie zmenila.

„Ľudia žili v tomto regióne, chovali tu domáce zvieratá, starali sa o krajinu, keďže však ide o takpovediac vyosený región v rámci Slovenska, čo sa týka ekonomických záujmov, ľudia zutekali, čo teraz vidíme na zarastajúcich lúkach a biotopoch. Jedna vec je mať národný park, ale žiaden nemôže mať v správe toľko ľudí. Aby zmanažoval toto územie je tam potrebný človek, ktorý v ňom žije. Od toho sa musí všetko odvíjať," pripomenul. Všetko je to podľa Kĺča o človeku a návrate k tradičnému obhospodarovaniu krajiny.

Zdôraznil, že práve vzhľad krajiny má dopad na turizmus. Návštevníkov národného parku v súčasnosti lákajú nielen turistické trasy, ale aj splav na pltiach po Dunajci či Prielom Dunajca, Pieninská cesta. Ročne navštívi PIENAP približne 800-tisíc návštevníkov.

Pieninský národný park vznikol nariadením č. 5. Predsedníctva Slovenskej národnej rady zo dňa 16. januára 1967 o zriadení Pieninského národného parku. Jeho poslaním je zachovať, obnovovať, všestranne chrániť a zveľaďovať jeho prírodu s prírodným bohatstvom a s krajinnými krásami, a to vzhľadom na ich kultúrno-vedecký, vodohospodársky, zdravotný a turisticko-rekreačný význam. Celková výmera národného parku predstavuje zhruba 3 750 hektárov, z toho je asi 278 hektárov v najprísnejšej zóne A s 5. stupňom ochrany.

#PIENAP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk