V niektorých oblastiach Karpát je medveď hrozbou. Ľudia si radia, ako ho zabiť

Vysoko v rumunských Karpatoch tento rok jedného letného večera odchádzal strážca Csaba Demeter z lesa, keď na neho zaútočil medveď hnedý. Zrazil ho na zem, zahryzol sa mu do nôh a do chrbta mu zaryl pazúry, napísal spravodajský server The Guardian.

07.01.2018 07:00
Medveď hnedý. Foto:
Medveď hnedý
debata (6)

Demeter si pretiahol kabát cez hlavu a predstieral, že je mŕtvy. Zadržal dych a stuhol, zatiaľ čo mu medveď trhal tkanivá. Trvalo to päť minút, kým to zviera vzdalo a pomaly sa vrátilo do lesa. Demeter zostal polomŕtvy na úpätí hôr. Do jesene už svoj príbeh rozprával novinárom nespočetnekrát, a tí ho sprostredkovali tisícom čitateľov vo vidieckych oblastiach Rumunska.

Nie že by jeho príbeh bol nejako zvlášť výnimočný – útoky medveďa sú v Rumunsku relatívne bežné, a pred pár rokmi by sa správa o ňom sotva dostala do miestnej tlače. Ale v posledných mesiacoch sa postoj voči medveďom zmenil a hlad po správach o ich útokoch výrazne vzrástol.

Až keď odídete z rýchlo sa rozvíjajúcich rumunských miest a zamierite do odľahlých oblastí Transylvánie, začnete chápať, čo znamená. V malých mestách z komunistickej éry postavených na úpätí Karpát sa schádzajú davy ľudí pri prejavoch politikov, ktorí hovoria o odvetných akciách proti „problémovým medveďom“ a sľubujú politické kroky, ktorými sa s nimi vysporiadajú.

A ešte ďalej v kopcoch, kde ležia dedinky odrezané od sveta hustým lesom, začali ľudia brať veci do vlastných rúk a vymieňajú si domáce recepty na prípravu jedov schopných zabiť medveďa. Ideálne jed obsahuje niečo sladké s prenikavou vôňou a je zmiešaný s chemikáliami dosť silnými, aby zabili zviera vážiace 300 kilogramov. A tiež musia pôsobiť dosť pomaly, aby sa medveď dostal dosť ďaleko od miesta otravy, kým sa konečne zrúti.

Všetci dedinčania, s ktorými novinár denníka The Guardian hovoril, vnímajú zabíjanie medveďov ako nutnosť. Hovoria, že ich vláda nechala bez pomoci – a medvede sú príliš veľkou hrozbou, aby ich bolo možné ignorovať.

Odhaduje sa, že v Rumunsku žije viac ako 6000 medveďov hnedých, nerovnomerne roztrúsených po 800 kilometrov dlhom páse pohoria. Po viac ako 25 rokoch od pádu komunizmu v roku 1989 vláda ponechala na starosti ich populácie stovkám regionálnych poľovníckych zväzov.

Každý rok zväzy zverejnili celkový počet medveďov vo svojej oblasti spoločne s počtom takých, ktoré pokladajú za nebezpečné pre človeka. Z toho sa pre každý lovecký zväz vypočítala kvóta, a zväzy potom ponúkli v aukcii možnosť odstrelu „problémových medveďov“ súkromným loveckým spoločnostiam slúžiacim lovcom z celého sveta.

A potom pred rokom v októbri prijala rumunská vláda prekvapivé rozhodnutie zakázať lov medveďov a ďalších veľkých mäsožravých šeliem. Ministerka životného prostredia vyhlásila, že podľa európskeho práva je „lov pre peniaze nelegálny, ale aj tak má zelenú“.

Myšlienka, že by lov mal slúžiť ako ochrana obyvateľov pred medveďmi, je podľa ministerky len zásterkou pre ochranu poľovného priemyslu, a nie je založená na ničom inom ako pseudovede.

Ochrancovia prírody po celom svete spustili hlasný potlesk. Ich optimizmus ale nemal dlhé trvanie. Počas 12 mesiacov od zákazu prerástlo hnutie za zabíjanie medveďov z politickej otázky do niečoho, čo vodca tohto hnutia Csaba Borboly označil za „vojnu“.

Borboly je politickým vodcom okrsku Harghita, prevažne etnicky maďarskej oblasti pri Transylvánii. V tejto oblasti hustých lesov a drahocennej poľnohospodárskej pôdy ľudia a mäsožravé šelmy po celé stáročia žili v nepokojnej blízkosti.

Práve tu je prítomnosť medveďov najviac citeľná. Prakticky každý tu má nejaký príbeh, ktorý rozpráva – od ženy, ktorú minulý rok na jar prebudil hnedý medveď čuchajúci okolo jej záchodu, až po stovky farmárov, ktorí rok čo rok žiadajú vládu o kompenzáciu za škody na dobytku a plodinách.

Borbolyho vyniesol ku sláve a moci sľub, že „obnoví prirodzenú rovnováhu“ medzi medveďmi a ľuďmi. Tvrdí, že počas 12 mesiacov od zákazu lovu sa počet útokov na obyvateľov, úrodu a dobytok viac ako zdvojnásobil a len v minulom roku sa ich stalo 263.

To pripisuje na vrub obrovskému nárastu počtu medveďov kvôli ich statusu chráneného druhu, a tiež „kaziacej sa genetike a správaniu“ medveďov, čo je podľa jeho mienky dôsledkom toho, že im beztrestne prechádza, keď sa zatúlajú do oblastí obývaných ľuďmi. Ako počty, tak jeho „vedeckú analýzu“, odmietajú odborníci v Rumunsku i zahraničí. Ale na rumunskom vidieku je najviac počuť Barbolyho hlas.

A ten hovorí: „Vláda nerobí nič. Trpezlivosť ľudí je na konci, a preto berú spravodlivosť do vlastných rúk, nastražujú pasce aj otrávené návnady na medvede.“ A sám v minulom roku na svojom blogu prispel nápadmi, ako zabiť medveďa: „Karbid vo vosku, aby medveďovi spálil žalúdok, chlieb namočený v nemrznúcej zmesi, jed na potkany namočený v mede.“

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Rumunsko #medveď #Karpaty