„Áno, bolo to v Antarktíde za veľkej fujavice a teplôt okolo –40 stupňov. Dvadsať hodín sme sa snažili prebiť kilometer vysokým ľadopádom a na jeho vrchu sme sa rozhodli pre návrat. Cestu naspäť sme už ale nenašli. Blúdili sme, mrzli, padali do trhlín a šli a šli a šli… Lebo ak by sme zastavili, tak pomrzneme,“ povedal.
Odpovede Pavla Barabáša na otázky čitateľov
Barabáš tvrdí, že za nepoznanými hranicami sa necíti v ohrození, pripúšťa však, že o dramatické situácie nie je núdza. „Ale práve tie sú pre filmára korením filmu, vtedy srdce poskočí a človek vyťahuje kameru a úsmev,“ tvrdí dobrodruh.
Dokumentarista, ktorý prechodil celý svet krížom krážom, je šťastný, že sa narodil práve na Slovensku. Na expedície sa vydáva aj preto, aby „trošku zmenil rebríček svojich hodnôt“, a keď príde domov, má väčšiu radosť zo života. „Uvedomujem si, že mám ešte radšej Slovensko. Tento pocit mávam po každej ceste. Veľmi sa teším, že som sa narodil práve v tejto krajine,“ dodal Barabáš.
