Indiáni veria, že na stolových horách žijú démoni

Pod sebou mal päťdesiat metrov prázdnoty. K hrane venezuelskej stolovej hory Chimantá mu chýbal len kúsok. Vtedy si Pavol Barabáš všimol, že ostrými hranami kremencov rozstrapkané lano môže každú chvíľu prasknúť. Neprasklo. Výsledkom výpravy na stolové hory je dokument Tepuy - Cesta do hlbín zeme.

26.11.2009 19:25 , aktualizované: 27.11.2009 10:22
Stolová hora Foto:
Stolová hora.
debata

Slovom tepuy označujú domorodci stolové hory, ktorých sa hrozne boja. Veria, že na ich plató žijú démoni a ktokoľvek sa na ne dostane, bude potrestaný. „Už keď sa pozeráte na tepuy, obkolesené vencami divočiny pralesa zdola zo savany, pripadáte si maličký a bezvýznamný,“ spomína geológ a speleológ Branislav Šmída, ktorý zlákal na expedíciu filmára Pavla Barabáša. Aby zdokumentoval objavy jaskyniarov.

„Do roku 2004 sa na vysokých školách učilo, že v kremencoch – jednom z najtvrdších materiálov – nemôžu existovať jaskyne. Tím Braňa Šmídu v nich našiel najväčšiu aj najdlhšiu jaskyňu, v akej by mohol pristáť aj boeing. A tak som sa vydal s nimi bádať na ďalšie stolové hory a podarilo sa nám objaviť kilometre a kilometre nových priestorov v ťažko opísateľných podmienkach,“ pridáva spomienku Barabáš.

V dokumente rozpráva aj o objave jaskyne Pekelná diera. „Hrozila mi v nej možno akútna smrť. Jaskyňa sa nachádza na dne stometrového kaňonu a v ňom je džungľa. Pri vchodoch tamojších jaskýň je najvyššia produkcia hniloby i života. Keďže som sa podujal jaskyňu zmapovať, musel som zakresliť aj jej vchod. Zdržal som sa asi štvrť hodiny. Cítil som, ako som sa nadýchal prachu, ktorý tvorí až meter hrubú vrstvu. Je zložený z odumretých, no možno aj živých siníc, baktérií a kadejakých iných mikroorganizmov. Začalo ma štípať najprv očiach, potom aj v krku. Akoby sa mi tie maličké, zrazu prebudené a vitálne potvory chceli zavŕtať do slizníc. Keď som vošiel do jaskyne, organizmus sa upokojil. Asi po štyroch hodinách však prišli na mňa driemoty. Z jaskyne som sa pomaličky vymotkal von, a keď sa vrátili chlapci, poprosil som ich: "Svieťte mi do očí ako pri výsluchu! A hovorte na mňa! Aby som zas nezaspal. Rozkladám sa, akoby ma niečo otrávilo, nesmiem sa tomu podvoliť!“ O dva dni sa mi podarilo nepríjemný stav prekonať. Ako otrava náhle prišla, tak aj odišla. Ale Paľo Barabáš mal v kamere o jednu reálnu a napínavú scénu k filmu Tepuy viac," dodáva Branislav Šmída.

Z expedície slovenských, českých a venezuelských jaskyniarov na stolovú horu Chimantá v roku 2005 urobil Pavol Barabáš strhujúci príbeh. O objavovaní a objaviteľoch. O záhadách prírody, ukrytých stámilióny rokov pred zrakom človeka. A neprináša len zaujímavý príbeh, ale aj reflexiu o zodpovednosti človeka voči svojej planéte.

debata chyba