Je preto dobré vedieť, ako sa správať, keď nás zastihne búrka, a ako poskytnúť prvú pomoc človeku, ktorý bol zasiahnutý bleskom.
Ak nás búrka zastihne v prírode
Blesk je optický jav, ktorý sprevádza náhly výboj atmosférickej elektriny. Jeho dráhu nedokážeme odhadnúť. Základným pravidlom je, že by sme nemali byť najvyšším bodom v okolí. Mali by sme sa tiež vyhýbať všetkým vyčnievajúcim bodom, ako sú vrcholy a horské hrebene. Nebezpečenstvo však hrozí človeku aj na rovnom povrchu, ako je čistina, pole alebo vodná hladina. Tu totiž predstavujeme najvyšší bod v teréne a pôsobíme ako bleskozvod.
Ak nás búrka zastihne v lese, je lepšie zdržiavať sa v jeho vnútri. Okraje lesa predstavujú riziko. Určte sa neschovávajte pod osamelé stromy v priestore. Počas búrky sa nesmieme kúpať ani sa zdržiavať pri brehoch vodných plôch.
Hľadajte suché a nižšie položené miesto
Ľudské telo tvorí až zo 70 % voda, preto je vodivé. Nebezpečenstvo hrozí človeku aj na mokrom povrchu, ktorý pôsobí rovnako ako vodič. Hoci človeka blesk nezasiahne priamo, môže udrieť do zeme o kúsok vedľa a následne sa dokáže šíriť po zemskom povrchu.
Preto je dôležité nájsť si aspoň kúsok izolovaného suchého miesta, ktoré je nižšie položené, a ostať tam v učupení. Ak suché miesto nenájdeme, pokúsime sa izolovať od mokrej zeme kusmi odevu, na ktoré si čupneme. Počas búrky je nebezpečné bežať. Ak sa potrebujeme presunúť, potom je dobré robiť malé kroky. Veľmi dôležitá vec, na ktorú by sme nemali zabúdať, je, že nesmieme mať pri sebe žiadne kovové predmety ako kľúče, dáždnik a pod. Umožnili by sme nimi blesku preniknúť do tela a spôsobiť zranenia vnútorných orgánov.
Prvá pomoc pri zásahu bleskom
Z fyzikálneho hľadiska pôsobí na človeka elektrický prúd, teplo a tlaková vlna. Šanca, že človek prežije zásah bleskom, je 50 %. Úraz bleskom a elektrickým prúdom majú niektoré spoločné charakteristiky. „Zásah bleskom zriedka spôsobí ťažké popáleniny,“ hovorí Miroslav Nagy, hlavný inštruktor Falck Academy. Jeho intenzita je vysoká, pôsobí však krátko a výboj prebehne hlavne vonkajším povrchom tela. Spôsob šírenia a prudké vyparenie vody (pot, dažďové kvapky) môžu vyvolať na koži povrchové popáleniny, ktoré pripomínajú vetvičky paprade. „Smrť u človeka pri zasiahnutí bleskom je najčastejšie spôsobená zastavenie srdca a dýchania,“ dodáva.
Človeku, ktorého zasiahol blesk, je potrebné čo najrýchlejšie poskytnúť prvú pomoc. Musíme sa však presvedčiť, že nebezpečenstvo pominulo, aby sme sa sami nevystavili riziku. V prípade, že je postihnutá osoba po zásahu pri vedomí, pravdepodobnosť, že prežije, je vysoká.
Ako postupovať? Zistíme stav základných životných funkcií, dýchanie a činnosti srdca. Ak človek nejaví známky života, okamžite privoláme pomoc a začneme s oživovaním. Následne ošetríme prípadné poranenia a popáleniny. Vykonáme protišokové opatrenia. Do príchodu záchranky postihnutú osobu neustále oživujeme, resp. sledujeme stav základných životných funkcií.