„Je to nechutné. Na hore sú tony odpadkov,“ hovorí Pemba Dordží Šerpa, nepálsky horský vodca, ktorý na Mount Everest vystúpil osemnásťkrát.
Od 90. rokov minulého storočia, keď sem začali chodiť komerčné expedície, je 8 848 metrov vysoký vrchol hojne navštevovaný. Len tento rok na jar na neho vystúpilo najmenej 600 ľudí.
Za popularitu však veľhora platí daň. Niektorí horolezci, ktorí si doprajú tento výstup, len pramálo dbajú o to, akú tu zanechávajú ekologickú stopu. A tak sa Mount Everest pozvoľna pokrýva odpadkami.
Nepál sa však snaží situáciu zvrátiť. V posledných piatich rokoch požaduje od expedícií kauciu vo výške 4 000 dolárov (3 400 eur), ktorú vráti v prípade, že každý horolezec znesie dole najmenej osem kilogramov odpadkov.
Na tibetskej strane (Mount Everest leží na hranici medzi Čínou a Nepálom) žiadajú úrady rovnakú sumu a dokonca horolezcom vymerajú pokutu vo výške 100 dolárov (85 eur) za každý chýbajúci kilogram.
Podľa Výboru pre kontrolu znečistenia Sagarmatha (SPCC) vlani horolezci na nepálskej strane zniesli dolu 25 ton pevného odpadu a 15 ton ľudského odpadu. V tohtoročnej sezóne sa dole znieslo ešte väčšie množstvo odpadkov, ale to je stále len časť toho, čo ľudia na hore zanechajú.
Podľa SPCC len polovica horolezcov znesie požadované množstvo odpadkov nadol. Prepadnutá kaucia je totiž len kvapkou v mori desaťtisícov dolárov, ktoré každý z nich za výstup na Mount Everest zaplatí.
Podľa Pembu Dordžího Šerpu je hlavným problémom ľahostajnosť návštevníkov. Tým skôr, že oficiálni činitelia vedia za úplatok privrieť oči.
Cenová vojna medzi rôznymi operátormi vedie k tomu, že sa Mount Everest stáva prístupným pre čoraz viac neskúsených horolezcov. Lacnejšie expedície ponúkajú výstup iba za 20 000 dolárov (17 000 eur), zatiaľ čo tie prestížnejšie môžu požadovať okolo 70 000 dolárov (60 000 eur).
Horolezecký veterán Damian Benegas si myslí, že príliv menej skúsených ľudí na veľhoru ešte zhoršuje problém ekologickej stopy.
Predtým si horolezci sami niesli väčšinu svojho vybavenia, dnes to však veľa nováčikov nie je schopných uniesť a spolieha sa na nosičov.
Šerpovia tak musia vláčiť vybavenie klienta a nie sú potom schopní znášať dolu smeti, vysvetľuje Damian Benegas a vyzýva agentúry, aby verbovali viac vysokohorských nosičov.
Ochrancovia životného prostredia sa tiež obávajú, aby znečistenie Mount Everestu nezasiahlo vody v údolí. Dnes sa exkrementy horolezcov zo základného tábora prevážajú do najbližšej dediny, kde sa hádžu do priekopy. „Počas monzúnu sa dostávajú až do rieky“, vysvetľuje americký inžinier Garry Porter. Jeho tím chce postaviť pri základnom tábore kompostáreň, kde by sa exkrementy zmenili na hnojivo.
Podľa Anga Ceringa Šerpu, bývalého prezidenta horolezeckej asociácie v Nepále, by bolo riešením vysielať tímy, ktoré by odpad zbierali. Jeho agentúra Asian Trekking, ktorý zdôrazňuje ekologickú stránku svojich expedícií, tak zniesol za posledných desať rokov 18 ton odpadu.
„Nie je to ľahká práca. Vláda musí motivovať skupiny na upratovanie a prísnejšie vyžadovať plnenie predpisov,“ hovorí.