Seriál o vrchoch: V Bratislave boli vždy najlukratívnejšie adresy najmä na kopcoch

28.01.2019 11:00
mesto, bratislava, panorama, centrum, dunaj,...
Ilustračné foto. Autor: ,

Najlukratívnejšie adresy v Bratislave boli vždy najmä na kopcoch a inak to nie je ani v súčasnosti. Podľa aktivistu a sprievodcu po Bratislave Romana Delikáta sa ľudia pri výstavbe vždy "tlačili" čo najvyššie a čím bližšie k prírode. Každý by chcel totiž bývať v lukratívnej štvrti blízko centra i prírody.

Pri takto rozmáhajúcej sa výstavbe sa však neprichádza len o drahocennú prírodu, ale aj o tradičné panoramatické výhľady.

„Je fajn, že ľudia chcú bývať v lukratívnej lokalite. Ale keď sa tam nasťahujú všetci, nebude čo obdivovať. Lebo sa budete prechádzať medzi jednotlivými ulicami s dvojmetrovými plotmi z dôvodu súkromia a budete obzerať, kto má akú bránu a aký typ kamery,“ hovorí Delikát.

Uvedomenie si hodnoty vyššie položených miest siaha do minulosti. Ako prvý bol osídlený hradný kopec, lukratívny bol najprv pre Keltov, neskôr pre Rimanov.

Osídlenie tam vznikalo aj preto, lebo v týchto miestach bol brod cez Dunaj a bolo ho treba nejakým spôsobom brániť a vybrať dane či poplatky.

Územím viedli aj mnohé obchodné cesty, jedna z dôležitých aj v priestore terajšej Židovskej ulice.

Bratislavský hrad na hradnom kopci patril v minulosti spolu s hradom Devín na slovenskej strane a na rakúskom území s hradmi Hainburg a Braunsberg do systému obranných hradísk.

„Na hradnom vrchu, kde dnes stojí Bratislavský hrad a Národná rada SR, bolo prvé osídlenie, celý spoločenský život. Dá sa povedať, že aj mestské práva, ktoré Prešporok získal v roku 1291, boli udelené tomu osídleniu. To, čo bolo dole v meste, existovalo, ale v malej miere,“ približuje Delikát. Až neskôr sa cirkev i obyvatelia sťahovali dole do mesta.

Okolie Hradu s Fialkovým údolím, lokalita od Hodžovho námestia cez Palisády a Mudroňovu ulicu až po Červený kríž je lukratívnou štvrťou aj v súčasnosti.

Sídlia tam právnici, herci či významní činitelia, viaceré rezidencie veľvyslanectiev či reprezentatívne budovy. Kedysi tam pritom stáli záhrady za mestom s menšími záhradnými domčekmi.

Atraktívna bola vždy lokalita okolo Slavína, výletné miesto Bratislavčanov. „V okolí Búdkovej cesty boli Púčkove domy, drobné hostince. Bolo tu obľúbené kúpalisko Palenerka, stojí tu nevyužívaná prezidentská vila,“ poznamenáva Delikát.

Časom však aj v tomto území viaceré záhrady s drevenými chatkami nahradila výstavba domov či bytových domov. „Ukrajovať“ sa začalo aj z územia Horského parku.

Výnimkou nie je ani oblasť Koliby či Kamzíka. „Vinohrady nemá byť pomaly ani aké vidno, lebo tiež už zmizli. Sú síce postavené pekné obytné domy, ale sú umiestnené na zlom mieste. Lebo to, čo malo zachytávať vodu z Karpát, keď sú výdatné dažde, je vyasfaltované a potom sa čudujeme, že v meste je to zatopené,“ podotýka Delikát.

Ľudí však aj v týchto prípadoch láka hlavne blízkosť lesa, relatívne blízka dostupnosť do mesta, aj keď v zime môže mať doprava problémy, a v neposlednom rade panoramatický výhľad na mesto.

Zastavaniu sa nevyhli ani Mlynská dolina, niektoré kopce v Karlovej Vsi, ale tiež viaceré lokality v Dúbravke či Novom Meste. Mnohé sídliská tam boli v 70. rokoch minulého storočia vybudované na úkor vinohradov či zelene.

„Ľudia si tiež pomaly ukrajujú z prírody a zo zelene aj v Rači a posúvajú sa smerom k lesu. Voľakedy tu boli vinárske závody či vinohrady so záhradnými chatkami,“ hovorí Delikát.

Pôvodné záhradky miznú napríklad aj na kopci nad Jaskovým radom. Výstavbe sa nevyhli ani niektoré lokality v Devíne, Devínskej Novej Vsi či Záhorskej Bystrici. Stavia sa tiež po oboch stranách Drotárskej cesty, v okolí Machnáča či hotela Bôrik.

„Vyrastajú obytné komplexy a rodinné domy a zeleň im výrazne ustupuje,“ dodáva Delikát.

#Bratislava #seriál #vrchy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk