Posledné bralo Štiavnického pohoria s nadmorskou výškou 316 metrov tvorí dominantu obce Psiare a od roku 1993 je prírodnou rezerváciou.
Predovšetkým z ľudového rozprávania sú známe najmä historky o zbojníkovi Zlejkovi. Podľa povery sa ukrýval na Krivíne v skrýši, ktorá je dnes známa ako Zlejkova diera.
Zbojník Zlejko mal zanechať na Krivíne ukrytý poklad, ktorý sa zatiaľ nepodarilo nikomu nájsť. Podľa povesti, ktorú vo svojich zbierkach povestí spod Slovenskej brány zachoval Andrej Chudoba, by sa mala v hlbokej skalnej jame nachádzať železná truhlica plná peňazí.
Hľadači pokladov pátrali po truhlici niekoľko desaťročí. Našli však len črepy, ale aj kosti a lebky, údajne zvyšky tureckých vojakov, ktorí mali v minulosti na tomto mieste kasárne. Lokalita je medzi domácimi dodnes známa ako turecké šiance.
Podľa historických dohadov je Krivín hradiskom z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. Archeológovia predpokladajú, že hradisko zaniklo pomerne skoro, v začiatkoch formovania sa samostatného uhorského štátu.
Zlejkova diera je jaskyňa dlhá len 3,7 metra, napriek tomu je však podľa jaskyniarov mimoriadne hodnotná. Ide o zriedkavý genetický typ podzemnej dutiny v andezitovej láve, upozornili Pavel Bella a Ľudovít Gaál zo Slovenskej správy jaskýň, ktorí ju v minulom roku zamerali a zdokumentovali.
Z brala Krivín je vynikajúci výhľad, pri dobrej viditeľnosti z neho možno vidieť vysielač Zobor v Nitre, masív pohoria Pohronský Inovec i všetky okolité obce. Spája sa s ním aj ďalšia zaujímavosť, výborná akustika.
Na vrchole brala sú počuť všetky zvuky z obce Psiare brechot psov, prechádzajúci vlak, oznamy z obecného rozhlasu, doľahne naň však aj hlasnejšia vrava ľudí z obce. Hradisko tak malo veľkú výhodu v tom, že príchod nepriateľa na koňoch bolo počuť zďaleka.