„Prvá vec, na ktorú sa pozerajú, keď nás uvidia, je náš bicykel. Máme motor, a tak nás menej rešpektujú,“ usmieva sa Robert Werner.
Títo hotelieri z Lenggries na juhu Nemecka vyjdú asi za pol hodinky na Herzogstanf, slávnu bavorskú horu, a prekonajú tak výškový rozdiel 800 metrov. Na elektrickom bicykli cyklista šliape, ale za podpory motora. Výkonné batérie umožňujú znížiť námahu a ísť rýchlejšie.
Keď Wernerovci prídu na vrchol, naskytne sa im idylický výhľad na dve jazerá a desiatky hôr. „Umožňuje nám to tešiť sa z hôr, aj keď máme len málo času,“ hovorí štyridsaťšesťročný Robert Werner.
„Keby sme išli na bežnom jazdnom bicykli, bolo by to veľmi únavné,“ upresňuje a sleduje kravu, ktorá pozoruje jeho bicykel príliš zblízka.
Avšak prítomnosť elektrobicyklov v horách vyvoláva diskusie. Výletníci obviňujú cyklistov na elektrických bicykloch, že sa rútia chodníkmi plnou rýchlosťou, bez toho, aby mali skúsenosti s bežnými bicyklami bez motora. Vzniká tak nebezpečenstvo zrážky s pešími turistami.
K tomu sa pripájajú ekologické problémy. „Elektrické bicykle umožňujú väčšiemu počtu ľudí vydávať sa na cesty, ktoré sa predtým príliš nepoužívali, a teda boli chránené,“ hovorí Friedl Krönauer, hovorca ekologickej organizácie BUND Naturschutz. „Spôsobuje to napríklad eróziu pôdy,“ dodáva.
Podľa Krönauera, ktorý má zo svojej kancelárie krásny výhľad na najvyššie nemecké hory, nebude stačiť ani zavedenie niektorých pravidiel.
„Výstup na horu musí byť akosi zaslúžený. Musíte cítiť všetky svaly, musíte byť vyčerpaný. Kvôli elektrobicyklom sa z výstupu stáva rutina,“ hovorí. Sám jazdí na bicykli bez motora.
Napriek tejto kritike je stále viac Nemcov, ako je to aj v iných hornatých krajinách, ktorí sadajú na elektrický bicykel, aby sa vyviezli na vrcholky hôr.
Vlani si Nemci kúpili 980 000 elektrobicyklov. To je skvelé pre ich výrobcov, ako sú Haibike, Cube alebo Prophete, ale aj pre výrobcov batérií Bosch.
„Priemysel vyrábajúci bicykle, najmä tie elektrické, je pre Nemecko mimoriadne dôležitý,“ hovorí David Eisenberger, hovorca nemeckej federácie výrobcov bicyklov. „Vytvára tisíce priamych pracovných miest, ale aj tých nepriamych, napríklad v turistike,“ vysvetľuje.
V bavorskom meste Lenggries s asi 9000 obyvateľmi si Wernerovci pred niekoľkými mesiacmi otvorili požičovňu bicyklov hneď vedľa svojho hotela.
„Dopyt je obrovský a klientela rozmanitá. Všetci si to chcú vyskúšať,“ hovorí Robert Werner.
V Lenggries sú dnes tiež tri stanice, kde sa dá nabíjať batéria bicykla. „Všade je to vidieť, horské mesta rozširujú ponuku pre cyklistov,“ raduje sa David Eisenberger.
Niektoré lokality chcú zaviesť zóny vyhradené elektrobicyklom. „Ako to budú kontrolovať? To je nemožné,“ usudzuje Robert Werner. „Lepšie bude zdieľať hory a riadiť sa pritom niekoľkými pravidlami spolunažívania. Napríklad peší turista má vždy prednosť pred cyklistom,“ hovorí.
Podobné diskusie prebiehali pred niekoľkými desaťročiami, keď hory začali zaplavovať horské bicykle. „Dnes sa už nikto nesťažuje,“ dodáva.